V Bulharsku sa v nedeľu konajú parlamentné i prezidentské voľby, ktorých volebná účasť bude podľa politických analytikov poznačená stále ešte neutíchajúcou epidémiou koronavírusovej infekcie.
Ide už o tretie parlamentné voľby v tomto roku, keďže ani jedna politická strana nebola zatiaľ schopná zostaviť vládu. O znovuzvolenie na ďalšie päťročné funkčné obdobie sa uchádza aj súčasný prezident Rumen Radev, ktorý je jedným z najobľúbenejších bulharských politikov.
Bulharsko - krajina ruží. Nadchýňa plážami i históriou, láka aj Slovákov
Bulhari hlasovali o novom parlamente už v apríli a júli, výsledkom oboch volieb však bola patová situácia v zákonodarnom zbore. Žiadna politická formácia nedokázala vytvoriť vládny kabinet, ktorý by nastúpil po takmer desaťročnom vládnutí bývalého konzervatívneho premiéra Bojka Borisova.
Približne 6,7 milióna oprávnených bulharských voličov dúfa, že tretí tohtoročný pokus o zvolenie 240-členného parlamentu sa už konečne podarí a z volieb vzíde nová vláda, ktorá ich vlasť –najchudobnejšiu krajinu spomedzi členských štátov Európskej únie – vyvedie zo súčasnej ekonomickej i zdravotníckej krízy, analyzuje AP.
Bulharsko požiadalo členské štáty únie o pomoc v boji proti koronavírusu
V tieni koronakrízy
Bulharsko je najmenej preočkovanou krajinou v EÚ, plne očkovaných je aktuálne len jedna tretina dospelej populácie. A zároveň vykazuje v poslednom čase čoraz väčšiu úmrtnosť na komplikácie spojené s covidom.
Počet nových prípadov covidu však v Bulharsku klesá, no potvrdzuje skutočnosť, že zdravotnícka kríza má silné politické následky.
Momentálne má Bulharsko iba polovičný podiel nakazených na populácii voči Slovensku. Problémom je počet úmrtí na covid, ktorý je až takmer 4-násobne vyšší.
Prešli sme tritisíc kilometrov cez nespútaný Balkán. Objavili sme unikátne miesta
Predvolebné odhady
Predpovedaná nízka volebná účasť bude podľa politických pozorovateľov hrať do kariet niekdajšej vládnucej strane Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB), ktorá aj napriek relatívnej strate popularity má ešte veľa svojich skalných priaznivcov.
Bývalý premiér Bojko Borisov, ktorý stranu vedie, by sa tak mohol stať opäť víťazom volieb. Jeho odhadovaný mandát však pravdepodobne nebude dostatočný a pre podporu menšinovej vlády sa bude musieť spoliehať na podporu menších strán.
Na druhom mieste by mohla skončiť nová strana Pokračujeme v zmene (PP), vedená ekonómom Kirilom Petkovom, do polovice septembra ministrom hospodárstva a financií v súčasnej dočasnej úradníckej vláde premiéra Stefana Janeva. PP sa snaží o vytvorenie centristickej vlády.
Bojko Borisov môže ísť nakoniec cestou Sebastiána Kurza alebo Andreja Babiša, tvrdí Bloomberg.
