Najchudobnejšie krajiny sveta tento rok čelia nárastu dlhu vo výške 10,9 miliárd dolárov po tom, čo mnohé z nich zastavili medzinárodnú pomoc a namiesto toho sa obrátili na kapitálové trhy, aby im pomohli financovať ich reakciu na pandémiu koronavírusu.
Skupina 74 nízkopríjmových krajín bude musieť oficiálnym bilaterálnym a súkromným veriteľom v roku 2022 splatiť sumu v odhadovanej výške 35 miliárd dolárov, uviedla Svetová banka.
Jednou z najzraniteľnejších krajín je Srí Lanka. Investorov znepokojujú okrem iného aj Ghana, Salvádor a Tunisko. „Krajiny čelia obnoveniu splátok dlhu v čase, keď nemajú zdroje na to, aby tak urobili,“ povedal David Malpass, predseda Svetovej banky.
Nárast odzrkadľuje, že rozvojové krajiny si na seba zobrali vyšší dlh s cieľom riešiť dopady pandémie na hospodárstvo a zdravotníctvo, a takisto aj zvyšujúce sa náklady na refinancovanie už existujúcich pôžičiek a obnovené splátky dlhu, ktoré boli na začiatku pandémie pozastavené, píše Financial Times.
Reštrukturalizácia dlhu
Okolo 60 percent všetkých nízkopríjmových krajín musí alebo im hrozí, že budú musieť, reštrukturalizovať svoje dlhy, varovala Svetová banka v svojej hospodárskej predpovedi z minulého týždňa.
Nárast splátok hrozí aj napriek pandémiou poháňanej svetovej iniciatíve, ktorej cieľom je uľaviť chudobným krajinám od ich dlhového zaťaženia. Iniciatíva na pozastavenie dlhovej služby, ktorú spustila skupina G20 v apríli 2020, mala za cieľ umožniť odloženie splátky 20 miliárd dolárov, ktoré 73 krajín dlží bilaterálnym veriteľom, v období od mája do decembra 2020.
O pomoc v rámci tejto iniciatívy požiadali iba Čad, Etiópia a Zambia. „Viete čo to pre krajinu znamená, ak verejne prizná, že má problémy so splácaním svojich dlhov. Súkromný sektor takéto krajiny potrestá. Ak má krajina na výber, tak to neurobí,“ vysvetlila Rebeca Grynspan, generálna tajomníčka Konferencie OSN pre obchod a rozvoj.
Ďalšie dôležité správy
