Niekoľko tisíc milionárov v Ženeve bude pozorne sledovať regionálne hlasovanie 18. júna. Občania v bohatom mestskom kantóne budú rozhodovať, či na ďalšie desaťročie zavedú extra daň pre jednotlivcov s viac ako tromi miliónmi frankov (3,07 milióna eur) na konte.
Hlasovanie je dedičstvom pandémie, keď prehlbujúca sa globálna nerovnosť a obavy, ako splatiť narastajúci verejný dlh, podnietili rozsiahle politické diskusie o tom ako docieliť, aby došlo k opätovnému nastoleniu rovnováhy. Nápad zdaniť bohatstvo sa objavil aj v Kalifornii či Spojenom kráľovstve.
Švajčiarsko už takýto odvod má, no koalícia ľavicových zákonodarcov, odborov a aktivistov v Ženeve chce využiť systém priamej demokracie a pýtať sa, či by najbohatší nemali platiť ešte viac. „Zdravotná, sociálna, hospodárska a klimatická kríza si vyžaduje opatrenia veľkého rozsahu,“ uvádza sa v texte iniciatívy, z ktorej vyberal Bloomberg. „Stredná trieda platí za túto krízu vysokú cenu. Je preto spravodlivé požiadať multimilionárov o väčšiu solidaritu.“
Ženeva, ktorá má viac ako 500-tisíc obyvateľov, je druhým najväčším mestom jednej z najbohatších krajín Európy. Viac ako 19-tisíc z nich sú milionári. Návrh na extra daň by sa týkal najbohatších z nich, teda približne 4 200 až desaťtisíc ľudí.
Milióny navyše
Ženevská daň z majetku vo výške približne jedného percenta ročne je už jednou z najvyšších vo Švajčiarsku, tvrdí think tank Avenir Suisse. Dočasný návrh na ďalší príspevok tzv. solidarity by ju zvýšil na 1,5 percenta. Opatrenie by počas najbližších desiatich rokov malo priniesť ďalších 430 miliónov frankov (440 miliónov eur).
Aliancia na čele so Stranou zelených odvod presadila, no bolo to v čase masívnych fiškálnych výdavkov a výpadkov verejných financií. Odvtedy sa ale veci zmenili. Ženeva vykázala v roku 2022 rekordný rozpočtový prebytok vo výške 727 miliónov frankov (743 miliónov eur) v dôsledku vyšších daňových príjmov, ako sa očakávalo. Preto novozvolená vláda kantónu odporúča občanom, aby hlasovali proti.
„Tento návrh bol prednesený v časoch covidovej krízy, aby sa štátu umožnilo vyrovnať sa s nárastom chudoby vďaka väčším finančným prostriedkom,“ povedala pre noviny Tribune de Geneve ministerka financií Nathalie Fontanetová z probiznisových liberálov. „Daňové príjmy v posledných rokoch však boli dostatočné.“
Miestni odporcovia poukazujú na príklad Nórska, kde už zvýšenie dane až do výšky 1,1 percenta – čo je výrazne menej, ako sa navrhuje v Ženeve – podnietilo bohatých ľudí, aby opustili krajinu. „Chceme sa vyhnúť nórskemu syndrómu,“ povedal prezident Ženevskej obchodnej a priemyselnej komory Vincent Subilia. „Túto ideologickú a demagogickú iniciatívu treba jednoznačne odmietnuť,“ doplnil.
Minulý rok zaplatili najbohatší daňoví poplatníci mesta takmer 700 miliónov frankov (715 miliónov eur), alebo 83 percent celkovej ženevskej dane z bohatstva. „Je to malý počet jednotlivcov,“ povedal V. Subilia. „Ak by desať z nich opustilo región, pripravilo by nás to na daňových príjmoch o 200 miliónov švajčiarskych frankov (204 miliónov eur).“
Švajčiarska Strana zelených však bagatelizuje nebezpečenstvo exodu a poznamenáva, že ani existujúca daň z bohatstva nevyhnala bohatých občanov.
Ďalšie dôležité správy
