Napriek tomu partner skupiny Penta Jaroslav Haščák a bývalý policajt a spolupracovník Penty Zoltán Varga, ktorému patril odpočúvaný byt na Vazovovej ulici, kauzu Gorila stále nepustili k vode. Ako sa podarilo zistiť TREND.sk, prostredníctvom právnikov aj počas uplynulého roka vynakladali veľké úsilie, aby nahrávky z odpočúvania, odkiaľ majú pochádzať informácie zo spisu Gorila, boli navždy nepoužiteľné. Zabezpečiť to má ústavná sťažnosť.

Hlavný problém: žiadny zo zodpovedných orgánov nechce prezradiť, či nahrávky z novembra 2005 a 2006 ešte vôbec existujú, alebo či už boli zničené, respektíve či z nich ostali iné záznamy v podobe prepisov a analýz.

Haščák sa bráni, ako by zvuk existoval

V každom prípade, ak akékoľvek záznamy stále sú niekde uschované, nemali by byť. Bolo by to v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu. Ten v novembri 2012, na podnet Z. Vargu, označil odpočúvanie jeho bytu za protizákonné. A oba súhlasy, ktoré pôvodne udelil Krajský súd v Bratislave, zrušil. Na napichnutie bytu sa sťažoval aj J. Haščák, no už neúspešne – svoju sťažnosť podal neskoro, Ústavný súd ju preto odmietol.

Z. Vargovi a J. Haščákovi spomínaný úspech na Ústavnom súde, ktorý nahrávky zbavil akejkoľvek legitimity, nestačil a v právnej bitke pokračujú. Podľa zákonov sa síce záznamy z odpočúvania, ktoré nemajú súdny súhlas, musia okamžite zničiť, no podnikatelia chceli ísť na istotu.

Likvidáciu záznamov začali žiadať všemožnými spôsobmi: na Ústavnom súde (ten ich najprv odkázal na súdy nižšej inštancie), na Najvyššom súde, aj priamo v SIS. Nepochodili nikde.

Najnovší vývoj pochádza z decembra. Po neúspešných žalobách na Najvyššom súde proti tajnej službe, ktorými chcel Z. Varga vymôcť likvidáciu nahrávok či prepisov z odpočúvania bytu na Vazovovej, sa on aj J. Haščák vlani ešte raz obrátili na Ústavný súd a voči zamietnutým žalobám podali ústavnú sťažnosť.

Zatiaľ nevedno, či ju vôbec Ústavný súd príjme a bude sa ňou reálne zaoberať, alebo ju odmietne. „Obidve sťažnosti (J. Haščáka, Z. Vargu, pozn. red.) boli 16. decembra 2014 zatiaľ len spojené, rozhodovať o nich bude tretí senát v zložení Ľubomír Dobrík, Jana Baricová a Rudolf Tkáčik,“ povedala hovorkyňa Ústavného súdu A. Pančurová.

Rovnaký senát rozhodol aj o prvej sťažnosti Z. Vargu, keď zrušil rozhodnutia o odpočúvaní jeho bytu na Vazovovej. Medzičasom v ňom sudcu Jána Auxta nahradila sudkyňa Jana Baricová.

Prečo vlastne J. Haščák a Z. Varga stále vynakladajú také úsilie, keď nahrávky z bytu by sa v žiadnom konaní nesmeli použiť? „Význam to môže mať len taký, že [chcú] mať dôkaz, že skutočne neexistujú, lebo zatiaľ je to len v polohe jedna pani povedala,“ ponúka vysvetlenie advokát Juraj Bizoň z kancelárie Bizoň & Partners.

Stanovisko advokáta Martina Škublu z advokátskej z kancelárie Škubla & Partneri, ktorá zastupuje J. Haščáka aj Z. Vargu, naznačuje, že J. Haščákovi a Z. Vargovi ide o získanie rukolapného dôkazu, že použitie informácií z nahrávok v akejkoľvek podobe je neprípustné.

„Výsledkom konania nebude ani zničenie záznamov, ani dôkazov o tomto zničení, ale právny záver, že držba akýchkoľvek záznamov, ktoré majú byť zničené, je nelegálna,“ ozrejmuje zmysel ústavných sťažností M. Škubla.

Súd zápisnicu o zničení nemá

V celom prípade dosiaľ nebola zodpovedaná ani základná otázka: existujú ešte vôbec záznamy z odpočúvania bytu na Vazovovej? Zdalo by sa, že odpoveď je jednoduchá – áno alebo nie. No keď sa TREND.sk pokúsil dopátrať tejto informácie, nepochodil.

Podľa zákona mala SIS záznamy zničiť najneskôr 24 hodín po doručení rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý zrušil súhlasy na odpočúvanie bytu na Vazovovej. Dozrieť mal na to sudca a mal o tom spísať zápisnicu.

TREND.sk ešte v septembri 2014 požiadal Krajský súd v Bratislave o sprístupnenie zápisnice o zničení nahrávok a prepisov z Gorily. „Za prítomnosti zákonného sudcu u nás neboli zničené záznamy alebo iné výsledky použitia informačno-technických prostriedkov, ktoré boli vyhotovené na základe rozhodnutí z 23. novembra 2005 a z 18. mája 2006,“ odpísal súd. „Zápisnicou o zničení záznamov (...) preto nedisponujeme,“ dodal.

Predseda súdu Ľuboš Sádovský napísal, že ani nevedia, či SIS zničila záznam už skôr.

Zapisnicu o zniceni Gorily sud nema

Prečo súd neriešil, čo sa stalo s nahrávkami, keď mu Ústavný súd SR poslal rozhodnutie, že prebehlo nezákonne? „Krajský súd v Bratislave sa k položeným otázkam nevyjadruje,“ odpísal hovorca súdu Pavol Adamčiak. Neodpovedal ani na otázku, či sa už J. Haščák a Z. Varga na nich obrátili s urgenciou, aby informácie z odpočúvania zničili.

Samotná SIS nechcela odpovedať na priamu otázku, či nahrávky, prepisy alebo analýzy odpočúvania z Gorily už skartovala. TREND.sk sa jej na to pýtal najprv vlani v septembri, hovorca SIS Branislav Zvara odpísal, že pre zaneprázdnenosť odpovedia neskôr. Potom sa dlhšie neozval, naposledy v januári tvrdil, že sa nebudú vyjadrovať.

„V súčasnosti prebieha niekoľko súdnych sporov, SIS sa v záujme zachovania objektivity súdneho konania nebude až do právoplatného ukončenia súdnych sporov k predmetnej veci verejne vyjadrovať,“ povedal B. Zvara. Tvrdí, že pri nakladaní s informáciami z odpočúvania postupovala a postupuje v súlade so zákonom; v prípade Gorily by tak už mali byť prinajmenšom nahrávky zničené.

Prevažujú dohady o zničení

Či tak SIS skutočne spravila, ťažko s istotou povedať. Prevažujú ale skôr dohady, že áno. Bývalý riaditeľ SIS Karol Mitrík (nominant SDKÚ-DS) mal podľa denníka Sme na tajnom výsluchu povedať, že oficiálna zvuková nahrávka z odpočúvania bytu na Vazovovej už neexistuje.

Keď polícia v roku 2010 na podnet Toma Nicholsona Gorilu preverovala, získala od SIS stanovisko, že nahrávky sú zničené. „Aj keby boli záznamy [odpočúvania] Slovenskou informačnou službou vyhotovené, nie je možná ich verifikácia prostredníctvom prípadne vyhotovených záznamov, pretože vzhľadom na obdobie, ktoré postihujú, boli všetky zvukové záznamy z uvedeného obdobia zničené,“ píše Úrad boja proti korupcii vo vyhodnotení vyšetrovania z roku 2010.

Bývalý analytik SIS a autor prepisov Gorily Peter Holúbek vlani na podujatí nadácie Polis zas vyhlásil, že je o existencii nahrávok presvedčený: „Určite ju nejakí ľudia majú. Neverím tomu, že neexistuje, ale je v takých rukách, z ktorých už nevzíde.“

Odpoveď by mohlo priniesť prijatie spomínanej ústavnej sťažnosti J. Haščáka a Z. Vargu na Ústavnom súde, kde by sa mohlo riešiť aj to, čo všetko ostalo z odpočúvania bytov na Vazovovej.

Pre vyšetrovanie nepoužiteľné

No keby sa nakoniec aj ukázalo, že z odpočúvania ostali prepisy alebo analýzy, na vyšetrovanie kauzy Gorila to môže mať vplyv len ťažko. Vyšetrovatelia totiž nesmú používať nezákonné odpočúvanie ako dôkaz a ani ako indíciu pre ďalšie vyšetrovanie.

Oficiálne zverejnenie dokumentov by si vyžadovalo osobitný súdny proces, pri ktorom by si sudcovia zachované informácie preštudovali, či skutočne vypovedajú o korupcii politikov alebo ovplyvňovaní privatizácie. A potom by ešte museli vyhodnotiť, či stojí právo verejnosti na tieto informácie nad právom na súkromie Z. Vargu a J. Haščáka, alebo naopak. Takýto proces by bol zdĺhavý a pravdepodobne by – opäť - skončil na Ústavnom súde.

Poznámka: Týždenník TREND a portál TREND.sk sú súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí finančnej skupine Penta.