Nadšenci po Slovensku pátrajú po Čiernych dierach. Knihu vypredali za 9 hodín

Hovoria im čierne diery. Združenie s rovnakým názvom založili v roku 2014, neskôr sa k nim pridal grafický dizajnér Michal Tornyai. Na Facebooku ich sleduje vyše 29-tisíc fanúšikov. Minulý týždeň krstili 400-stranovú knihu s názvom (ako inak) Čierne diery. Tisícový náklad knihy vypredali za deväť hodín. TREND sa zhováral s Martinom Liptákom.

Má názov Čierne diery nejaký hlbší zmysel?

Čierna farba osciluje okolo špinavosti, keďže priemyselné budovy často znečisťovali životné prostredie. A zároveň schátrané pamiatky dnes ako čierne diery pohlcujú peniaze a je ich nákladné obnoviť. Niektorí ľudia možno vnímajú označenie čierne diery pre historické miesta so zašlou slávou ako urážku, ale dúfam, že väčšina to berie s nadhľadom a dávkou irónie.

<b>Pozrite si galériu ku knihe Čierne diery</b>

Vypredať náklad tisíc kníh v priebehu deviatich hodín je úspech. Čakali ste to?

Dúfali sme, že kniha vydrží v predaji dva, možno tri týždne do Vianoc. Keď sme však videli, že už doobeda nám chodilo desať objednávok za minútu cez e-shop, ktorý sme stihli spustiť len dva dni pred vydaním, tak nám bolo jasné, že knihu rýchlo vypredáme. Je to veľmi dobrý pocit, ale zároveň veľa starostí. Ľudia majú veľa otázok a požiadaviek a my nie sme Alza, nemáme klientske oddelenie ani distribučnú spoločnosť. Nehovoriac o zákazníkoch, ktorí by si knihu radi kúpili, ale nestihli. Dotlač bude až po Novom roku. Skôr nie je termín v tlačiarni a ani ľudsky by sme to nestíhali.

Ako ste sa k tejto záľube dostali?

Často sme cestovali za zabudnutými pamiatkami. Bolo nám ľúto, že informácie o nich nie sú lepšie spracované a prístupné verejnosti. Aj niektoré zákonom chránené národné kultúrne pamiatky je problém nájsť, nieto si o nich prečítať. Povedali sme si, že ak to nikto nerobí, tak to urobme my.

Začali sme s jednoduchým webom s lokalitou zaujímavých priemyselných pamiatok a jednoduchými textami. Odvtedy sa naša činnosť veľmi rozrástla. Vydávame mapy, ktoré boli nedávno ocenené Národnou cenou za dizajn. Články majú ohlas u tisícov čitateľov. Grafiky tiež a teraz sa podarila aj kniha. Na našom projekte sa nám najviac páči jeho spontánnosť. Čo si vymyslíme, to väčšinou aj zrealizujeme.

Etelka huta v Nižnej Slanej Zdroj: Občianske združenie Čierne diery

Keď chodievate na výlet, vopred presne viete, čo chcete navštíviť?

Sú to také poznávacie cesty na tri-štyri dni. Máme naplánované a vyrešeršované miesta, ktoré plánujeme navštíviť. Ale mnohé nie sú vôbec spracované a sú aj oblasti, kde takéto pamiatky nájdeme náhodou. Napríklad na Gemeri, kde na vzácne stavby natrafíte pri potulkách v zabudnutých obciach. Odfotíme pamiatky a niekedy až doma zistíme, aká zaujímavá stavba to vlastne bola, keďže sa o ňu v poslednom období nikto výraznejšie nezaujímal. Okolo niektorých pamiatok chodia ľudia každý deň a je pre nich ťažké vidieť hodnotu za ošarpanou omietkou a vybitými oknami.

Kde hľadávate informácie o pamiatkach?

Trpezlivo gúglime, chodievame do archívov, zbierame staré publikácie, ako sú ročenky a odborné knihy. Veľmi nám pomáhajú miestni obyvatelia. E-mailom nám posielajú tipy a poradia aj priamo v teréne. Často poznajú históriu miestnych pamiatok lepšie než knihy, pretože je to pre nich bezprostredné okolie, ktoré formovalo život v obci, takže o nich vedia všetko.

Takto získané informácie si overujete?

Áno, ale je to niekedy ťažké. Poviem príklad. Gemer a Spiš boli kedysi priemyselnými centrami Rakúsko--Uhorska a množstvo zachovaných pamiatok pochádza z podnikateľskej činnosti Andrássyovcov, ktorí vlastnili aj známy kaštieľ v Betliari. Kaštieľ má perfektnú expozíciu, chodia doň tisíce ľudí, nakrúcal sa v ňom televízny seriál, ale doteraz nebola vydaná ani jedna komplexná publikácia, ktorá by sa venovala podnikateľskej činnosti Andrássyovcov.

Hoci boli jedni z najbohatších ľudí v monarchii, na Slovensku sa o nich vie pomerne málo. Často o nich nachádzame protichodné informácie a nevieme, kde je pravda. Snažíme sa o týchto pamiatkach písať, kým stoja, a tak nečakáme na absolútnu pravdu. Napíšeme, čo dúfame, že môže byť pravdivé, prípadne to neskôr skorigujeme. Sem-tam sa chybička prichodí, ale je to daň za to, že na zabudnuté pamiatky upozorňujeme. Aj niektorí historici uznávajú, že Slovensko je len na začiatku bádania v tejto časti svojej histórie. Kľúčové dokumenty ležia po rozpade monarchie v archívoch vo Viedni, v Budapešti a Krakove. V nemčine, maďarčine alebo latinčine. Mnohé sú ešte neprebádané.