Nadnárodné korporáty či väčšie firmy majú pri výhodách pre pracujúce matky navrch nad menšími slovenskými firmami. Aj tie sa však snažia zamestnankyniam s návratom do práce po rodičovskej dovolenke pomôcť, závisí to však od toho, čo si môžu dovoliť.
Pre TASR to uviedli Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).
„Dobrý zamestnávateľ, či už na úrovni malých, stredných alebo veľkých podnikov sa tejto sociálnej oblasti určite aktívne venuje. Myslíme si však, že túto sociálnu oblasť majú viac prepracované väčšie spoločnosti,“ povedala pre TASR hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.
Medzi benefity, ktoré pracujúce matky oceňujú, patrí podľa jej slov napríklad delené pracovné miesto, telepráca, práca z domu alebo vytvorenie detského kútika v priestoroch firmy. „Spomenuté ustanovenia sú v Zákonníku práce pomerne krátku dobu a nie všetci zamestnávatelia si ich stihli osvojiť,“ okomentovala Filová.
Nastavenie pracovného času
Ako dodala Filová, niektorí zamestnávatelia idú aj nad rámec, a okrem iného pracujúcim matkám ponúkajú aj viac dovolenky, pružný a skrátený pracovný čas, prispôsobenie čerpania náhradného voľna napríklad v čase prázdnin a preplatenie nákladov na školné či na cestovanie.
Niektorí väčší zamestnávatelia tiež mávajú v blízkosti pracoviska vlastné škôlky alebo priamo v areáli „baby kútiky".
„Za členov RÚZ môžem povedať, že priaznivé podmienky pre návrat späť do zamestnania sa snažia vytvárať, samozrejme, v medziach toho, čo si môžu dovoliť. Nadnárodný korporát má, pochopiteľne, oveľa väčšie možnosti než bežná malá slovenská firma,“ povedal pre TASR tajomník RÚZ Martin Hošták.
Na margo flexibility pri nastavení pracovného času či typu úväzku Hošták spomenul, že zamestnávatelia sa v tejto oblasti snažia pracovníčkam v rámci možností vychádzať v ústrety napriek tomu, že musia popis pracovnej pozície pozmeniť, či jedno pracovné miesto vykrývať dvoma ľuďmi namiesto jedného, čím im stúpajú náklady.
Pomohla by ústretová legislatíva
„V tomto smere by podľa nás pomohlo, keby legislatíva na pracujúce matky viac prihliadala a vytvárala priaznivé podmienky pre ich plynulý návrat naspäť do práce – napríklad, že by zamestnávateľom umožňovala za zamestnankyne, ktoré pracujú popri materskej dovolenke, platiť nižšie odvody, Zákonník práce umožňoval flexibilné formy úväzkov a podobne,“ vymenoval Hošták.
Spomenul tiež, že matky sa čoraz častejšie chcú do práce vrátiť skôr, než dieťa dovŕši tri roky. Bez ohľadu na trvanie pracovnej „pauzy“ je však pre matky či otcov návrat do práce ťažký a stresuje ich.
„Práve preto sa im ho zamestnávatelia snažia v rámci možností čo najviac uľahčiť a najmä zabezpečiť, aby bol tento proces postupný, nie nárazový,“ uzavrel Hošták s tým, že firmy svojim zamestnancom preto poskytujú tzv. onboarding – postupné zaučenie do zmien, ktoré pri výkone ich pozície nastali, opätovné začlenenie do pracovného kolektívu či školenia do nových procesov.
