MMF upozorňuje, že rýchly rast miezd v strednej a východnej Európe môže narušiť konkurenčnú výhodu regiónu. Príjmy v mnohých krajinách v našom okolí v posledných rokoch vzrástli dvojciferne, ale podľa fondu sa produktivita do značnej miery zastavila. Šéf európskeho oddelenia Medzinárodného menového fondu Alfred Kammer pre Financial Times uviedol, že to „môže spôsobiť stratu konkurencieschopnosti“ regiónu, ktorý profituje z toho, že tam západoeurópske spoločnosti premiestňujú výrobu.
A. Kammer povedal, že zatiaľ čo veľké zvyšovanie miezd bolo v regióne už dlho normou, rast v posledných rokoch bol „iného kalibru“. „Naše varovanie je: neuspokojte sa a nemyslite si, že je to spôsobené zvýšením produktivity,“ nechal sa počuť pred zverejnením výročnej správy MMF o ekonomickom výhľade Európy. „Nie je,“ dodal.
Mzdy rástli v druhom štvrťroku extrémne rýchlo vo veľkej časti strednej a východnej Európy – od 16,9 percenta v Maďarsku až po 9,9 percenta na Slovensku. Obe krajiny sú na čele rebríčka tohto regiónu, pričom priemer bol 4,5 percenta.
MMF očakáva, že mzdy za celý rok 2023 porastú o 11 percent, v budúcom roku sa spomalia na sedem percent a v roku 2025 na šesť. Konkurencieschopnosť pracovnej sily v regióne strednej a východnej Európy pomáhala prilákať obrovské sumy priamych zahraničných investícií, najmä výrobcov automobilov, ktorí tu otvárali nové továrne. Z Rumunska alebo Poľska však milióny pracovníkov prúdia na Západ, čo vedie k napätiu na trhu práce a vytvára výhodné podmienky pre tých, ktorí zostali, aby žiadali o zvýšenie miezd.
MMF uviedol, že pre väčšinu európskej ekonomiky sa očakáva „mäkké pristátie“, pričom inflácia bude neustále klesať. HDP by mal mierne vzrásť z 1,3 percenta v tomto roku na 1,5 percenta v budúcom. A. Kammer však varoval centrálne banky pred príliš skorým znižovaním úrokových sadzieb, ktoré by mohlo „oživiť“ infláciu, čo by viedlo k ešte bolestivejšej sérii zvyšovania sadzieb.
Európska centrálna banka minulý mesiac po prvý raz za 15 mesiacov ponechala svoje úrokové sadzby nezmenené, no niektoré centrálne banky v krajinách, ktoré nie sú v eurozóne, začali nedávno sadzby znižovať, medzi nimi Poľsko a Maďarsko. A. Kammer povedal: „Mnohé centrálne banky musia počas roku 2024 udržať sadzby vysoko po dlhý čas, aby v roku 2025 dosiahli svoje inflačné ciele.“
Ďalšie dôležité správy
