Spotrebitelia chcú, aby firmy a vlády prijali riešenia na znižovanie plastového odpadu. Jednou z možností sú iniciatívy na podporu recyklácie, ktoré však verejnosť často zavádzajú či škodia prostrediu viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať, uvádza Telegraph.
Veľká Británia podľa Greenpeace a nátlakovej skupiny Everyday Plastic spaľuje 58 percent všetkého plastového odpadu, 14 percent vyváža do iných krajín a 11 percent posiela na skládky. Iba 17 percent skutočne recykluje. Problematika narábania s plastovým odpadom pritom rezonuje západnými krajinami čoraz viac, odkedy Čína v roku 2018 zakázala dovoz recyklačného odpadu. Exportujúce krajiny sa tak s nechcenými plastmi musia vyrovnať samy a mnohé sa trápia.
Recyklácia sa neoplatí
Jedným z problémov je, že neexistuje jednotná legislatíva pre recyklačné symboly na etiketách. V mnohých prípadoch tak dochádza k zavádzaniu spotrebiteľov. Existuje napríklad takzvaná „Mobiusova slučka“ – tri šípky opisujúce trojuholník – ktorá značí, že obal je síce recyklovateľný, no nemusia ho nutne prijať úplne všetky recyklačné systémy. Ešte horším symbolom je „zelený bod“, tvrdí Telegraph. Výrobca ním vyjadruje, že finančne prispel na zlepšenie recyklácie obalov v Európe. Tento symbol nemá absolútne žiadny vplyv na to, či obal môže byť alebo bude recyklovaný.
Existujú takisto aj kódy s číslami od jedna do sedem, ktoré označujú, z akého typu plastu je predmet vyrobený a mieru jeho recyklovateľnosti. Priemerný spotrebiteľ ale nemusí tušiť, čo konkrétne znamenajú. Podľa Telegraphu ale aj tak nie je potrebné, aby domácnosti separovali rôzne druhy plastov.
Recyklačné zariadenia totiž zvyknú používať infračervenú alebo Ramanovu spektroskopiu, ktorá dokáže identifikovať štrukturálny odtlačok molekúl, vďaka čomu stroje dokážu okamžite určiť, z akého plastu je daný obal vyrobený. Tento proces sa nazýva optické triedenie a komerčne sa využíva už roky. Potrebné technológie bývajú nákladné, čo je jedným z problémov tohto procesu.
Výroba väčšiny plastov je neuveriteľne lacná, a tak ani ich recyklácia neprináša veľký zisk. „Skutočným dôvodom, prečo sa plasty často nerecyklujú, je skutočnosť, že to za tú námahu nestojí,“ dodal doktor Chris DeArmitt, ktorý je považovaný za jedného zo svetovo najväčších odborníkov na plastové materiály. Recyklácia niektorých druhov odpadu teda v konečnom dôsledku stojí viac než export do zahraničia, kde dochádza k jeho spaľovaniu.
Škodlivosť alternatív
V spoločnosti vládne presvedčenie, že plasty musia byť recyklované, aby boli ekologické. Podľa doktora DeArmitta to nie je pravda. Viacero štúdií už odhalilo, že v 93 percentách obalov má plast na životné prostredie najmenší vplyv. Napriek tomu sa podľa Telegraphu nikto nesnaží vyviesť spotrebiteľov z omylu, že papier a lepenka sú pre životné prostredie lepšie než plasty.
V roku 2020 vykonala nezisková organizácia Green Alliance prieskum medzi zamestnancami piatich britských supermarketov a dospela k záveru, že v krajine sa rodí „nesúrodý a potenciálne kontraproduktívny prístup k riešeniu znečistenia plastmi“. Spoločnosti prešli pod tlakom verejnosti s cieľom znížiť množstvo plastového odpadu napríklad na kartónové obaly, ktoré sú však často pokryté nerecyklovateľnými materiálmi.
Problémom sú aj papierové tašky, pri výrobe ktorých dochádza k uvoľňovaniu „oveľa väčšieho množstva“ emisií skleníkových plynov. Okrem toho sú ťažšie než plastové tašky, a preto si ich preprava vyžaduje viac paliva. Sklenené fľaše sú takisto oveľa ťažšie než tie plastové, a z hľadiska výroby sú energeticky náročnejšie.
Plastové obaly sú lepšie aj z hľadiska ochrany potravín. Ťažko odstrániteľná polyetylénová fólia zaručuje, že napríklad šalátové uhorky vydržia trikrát dlhšie, než keby boli vystavené vzduchu. Ak by došlo k zakázaniu tohto typu obalu, poľnohospodári by podľa Telegraphu museli strojnásobiť úrodu, aby uspokojili dopyt, a potom ju celú prepraviť do odberateľských krajín.
Ďalšie dôležité správy
