Predseda strany Smer-SD sa opakovane vyjadroval, že prezidentka ale aj iní politici referendum maria. Vyhlasoval, že keď o ňom ostatní politici mlčia, vlastne ho maria. Vedúci katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a poradca prezidentky Marián Giba ubezpečil, že k mareniu referenda nedošlo. Vyjadril sa tak v relácii Braňo Závodský Naživo.
Treba dávať pozor na fakty
„Samozrejme, že k mareniu referenda nedošlo a dôjsť nemohlo. Marenie referenda je terminus technicus a je to označenie skutkovej podstaty trestného činu. Mali sme to tu v roku 1997 kedy bolo zmarené preto, že nebolo vykonané s tými otázkami, s ktorými bolo vyhlásené. V súčasnosti však k mareniu referenda nedošlo,“ vysvetlil poradca prezidentky na margo vyhlásení Smeru-SD.
M. Giba sa zároveň v súvislosti so sobotňajším referendom vyjadril, že pravdepodobne nikto nepredpokladá, že bude platné.
„Aj ja si myslím, že platné nebude. Aká bude účasť sa uvidí. Odhaduje sa vraj na približne 20 percent," uviedol poradca prezidentky. Dodal, že on sám sa na referendum nechystá.
Pre spravodajský portál Aktuality zas v súvislosti s referendom skonštatoval, že ak bude neplatné, z právneho hľadiska ako keby nebolo. Takisto upozornil aj na politikov, ktorí sa môžu snažiť výsledky dezinterpretovať. Podľa jeho slov je preto nutné dávať pozor na fakty.
S inštitútmi je nutné narábať s náležitou úctou
Fakt, že len jedno z ôsmich referend na Slovensku bolo úspešné je podľa M. Gibu spôsobené niekoľkými faktormi. Jedným z nich je podľa jeho slov aj to, že nemáme tradíciu priamej demokracie. Pripomína, že v našej histórii sme pred rokom 1992 žiadne referendum nemali.
„Keď sa po tomto roku do ústavy zaviedlo, s referendami sa roztrhlo vrece a aj sa to všelijako zneužívalo,“ konštatoval M. Giba.
Pokračuje, že ďalším možným dôvodom neúspešnosti referend na Slovensku môže byť aj to, že máme dosť široko definované, o čom sa môže konať. „Teda v podstate skoro o čomkoľvek. Teraz už ústavný súd spresnil, že to má mať normatívnu povahu a že sa nemá prijímať jednorazový individuálny akt,“ dodal ústavný právnik, ktorý za ďalšiu z možností považuje otázku iniciatívy.
Podľa M. Gibu sú vo svete štáty, v ktorých sa dá referendum pomerne široko používať z hľadiska uplatnenia. Príkladom je Francúzsko, kde ho však môže iniciovať iba parlament alebo vláda. Na Slovensku však exituje aj možnosť iniciovať ho formou petície.
„Je to aj otázkou toho, aká je tu politická kultúra a či dokážeme referendum využívať v súlade s jeho poslaním. Priama demokracia je dobrá vec. Ak sa však deje to, čo sme u nás za tých 30 rokov často videli, že pohnútky boli skôr politické, alebo taktické, tak to autorite tohto inštitútu neprospieva,“ objasnil poradca prezidentky, ktorý dodal, že následne môže istá časť spoločnosti referendá vnímať len ako drahé prieskumy verejnej mienky.
M. Giba preto považuje za dôležité, aby sa s inštitútmi narábalo v súlade s ich poslaním aj s náležitou úctou.
Ďalšie dôležité správy
