Hovoriť o odchode Grécka z eurozóny je nezmysel a propaganda, protestuje šéf euroskupiny Jean-Claude Juncker. Sám si vraj ani na sekundu nepredstavuje, že by Atény blok opustili. Juncker šéfuje ministrom financií eurozóny, lenže práve viacerí z nich o tom, že táto eventualita existuje, hovoria. A je to správne. V Európe tak padá jedno z citlivých tabu. No v hre je veľa. Nielen pre Grékov, ale aj pre budúcnosť eurozóny a EÚ.
J.-C. Juncker svoje slová zdôvodňuje tým, že treba rešpektovať demokraciu a neprovokovať grécku verejnú mienku vynášaním obdobných súdov. Na tom niečo je. Ale Gréci, ktorí po neúspešných povolebných pokusoch zostaviť vládu 17. júna pôjdu k urnám znova, si musia uvedomiť, o čom budú rozhodovať a že im možno niektorí ich politici nehovoria tak úplne pravdu alebo nie celú.
Ak partneri naozaj nemienia podmienky záchranného balíka pôžičiek vo výške 130 miliárd eur pre Grécko nejako zásadne upravovať a zmierňovať, ako sa zaprisahávajú, tak prečo otvorene nepovedať aj to B. Teda načrtnúť, čo by nasledovalo vo chvíli, keď by Atény záväzky nedodržali.
Je, samozrejme, otázka, či je vôbec možné na základe únijných pravidiel, aby Grécko eurozónu opustilo. Niekde tvrdia, že nie. Avšak skúsenosti s kreativitou bruselských mágov naznačujú, že by sa to nakoniec dalo vyriešiť či obísť. Napríklad rakúska ministerka financií Maria Fektorová podotkla, že by Gréci museli odísť z celej EÚ a neskôr o vstup zasa požiadať.
Od nedávnych gréckych volieb si niektorí sľubovali, že povedú k stabilizácii situácie. No súčasné turbulencie na tamojšej politickej scéne s nepríliš pozitívnymi správami o hospodárstve na južnej periférii eurozóny a problémoch tamojších bánk vyvolali novú vlnu neistoty. Už i tak oslabené grécke finančné domy sú aktuálne vystavené ďalšej zaťažkávajúcej skúške. Gréci sa boja, k čomu eskalácia krízy ruka v ruke s ekonomickými problémami a dlhmi povedie. Nikto im to nevie vierohodne a jednoznačne opísať, a tak berú banky útokom, vyberajú úspory, posielajú ich do zahraničia alebo ich investujú do cudzích akcií.
S tým, ako potenciálny grécky odchod z eurozóny prestáva byť tabu, sa objavujú odhady, koľko by to stálo. Podľa bankového inštitútu IIF by náklady dosiahli bilión eur. „Zdá sa, že tak grécki lídri, ako aj tí zodpovední za rozhodnutia v eurozóne veľmi podceňujú dosahy gréckeho odchodu z eurozóny,“ podotkol expert bruselského think-tanku Re-Define Sony Kapoor. K tomu, čo sa dá vyčísliť konkrétnymi stratami v účtovných položkách, treba pripočítať ďalšie následky v podobe rozkolísania trhov, eura a vzniku neistoty, ktorú nemožno exaktne merať, no ktorá k ničomu dobrému neprispeje. A na to sa treba pripraviť.
Napríklad Holandsko priznalo, že sa už prípadným koncom Atén v eurozóne a jeho dosahmi zaoberalo. Hoci zdôraznilo, že európska pozícia ďalej počíta s tým, že Gréci v euroklube zostanú. Takýto krok je správny. Naopak, bolo by prekvapujúce a ľahkovážne, keby sa ostatní a aj únijné inštitúcie nad týmto scenárom nezamýšľali.
Zdá sa, že Gréci by chceli v eurozóne zostať. Uvedomujú si, že by dosahy odchodu mohli byť pre nich drastickejšie ako zotrvanie v nej. Na druhej strane chcú zmierniť podmienky kladené partnermi veriteľmi, ktoré obsahujú radikálne reformy, bezprostredne sa dotýkajúce života bežných ľudí. Tým sa to, samozrejme, nepáči, čo vyhovuje politikom.
Európa by však nemala ich volaniu po zmäkčení škrtov vyhovieť. Dôvodov je celý rad. Jedným z nich je, že k úsporám nie je nútené len Grécko, ale i ďalšie štáty. Ak by sa takým hlasom vyhovelo, spôsobilo by to posilnenie ich obdoby v Španielsku či inde. A k čomu by to mohlo viesť, je lepšie si nepredstavovať.
Isté je, že Gréci v polovici júna nebudú rozhodovať len o svojich politikoch, ale aj o osudoch Európy. Napríklad podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku Paula Krugmana by nemuseli len Gréci vystúpiť z eurozóny, ale by mohlo skončiť i celé euro, a to dokonca už v ráde mesiacov. Aké by to malo dosahy na Európu, je len ťažké odhadnúť. Je isté, že nič príjemné a bezbolestné by to pre mnohých Európanov nebolo.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní týždenníka TREND 20/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
