Ruský prezident Vladimir Putin používa jadrové zbrane ako štít pre zverstvá, ktoré na Ukrajine pácha jeho armáda. Je to v rozpore so všeobecne prijatým názorom o tom, že jadrové zbrane predchádzajú vojne, čo svedčí o tom, že jadrové zastrašovanie zlyhalo, píše portál Diplomatic Courier.
Zastrašovanie nefunguje
Zbrane navrhnuté na masové zabíjanie civilistov terorizujú svet a umožňujú beztrestnosť vojnových zločinov, preto sa viac na ne nemožno spoliehať, pokiaľ ide o otázku predchádzania vojne. Portál konštatuje, že ďalším odkazom Putinovej vojny na Ukrajine a jeho ochoty mávať jadrovými hrozbami bude obnovenie motivácie zbaviť svet takýchto zbraní.
Jadrové zastrašovanie možno bráni krajinám s jadrovými zbraňami dostať sa medzi sebou do priamej vojny a takisto možno bráni v tom, aby zástupné vojny eskalovali a rozšírili sa do severného Atlantiku či Tichomoria, no rovnako je možné aj to, že jadrové zastrašovanie spôsobilo vojnu a umožnilo národným lídrom konať beztrestne, vysvetľuje portál.
Dodáva, že štáty, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, idú často do vojny so štátmi, ktoré nimi nedisponujú. Počuť argumenty, že existencia jadrových zbraní predišla konfliktom medzi veľmocami, čím sa predišlo tretej svetovej vojne, no toto tvrdenie ignoruje nespočetné množstvo zástupných vojen, kde Sovietsky zväz (a neskôr Rusko) či Čína vyzbrojovali jednu stranu a Spojené štáty zas tú druhú.
Následky riešia konferencie
V roku 2013 usporiadala nórska vláda konferenciu o humanitárnych následkoch jadrových zbraní, pričom išlo o prvé medzivládne stretnutie, ktoré posudzovalo vplyv týchto zbraní na ľudí a planétu.
Nasledujúce humanitárne konferencie v Mexiku a Rakúsku sa zamerali na to, akými spôsobmi jadrové zastrašovanie ničí životy, pričom podobné stretnutie sa má v júni konať vo Viedni. Jadrové zastrašovanie si vyžaduje demonštrácie jadrového potenciálu, ktoré majú pre ľudí a spoločenstvá v rámci tichomorských ostrovov, Taklamakanskej púšti v Číne, Austrálie, stepí strednej Ázie, Spojených štátov amerických a severnej Afriky ničivé dôsledky.
Tak ako všetky zbrane hromadného ničenia, aj jadrové zbrane nemožno nikdy použiť v medziach zákonov o vojne. Našťastie, také isté rozhodné snahy, vďaka ktorým došlo k takmer úplnému ukončeniu používania nášľapných mín a kazetovej munície, vyústili do Zmluvy OSN o zákaze jadrových zbraní, ktorá nadobudla platnosť v januári 2021, uzavrel portál.