„Tepelný model pohody“ vo viacerých kancelárskych budovách berie do úvahy faktory, ako je teplota vzduchu, rýchlosť vzduchu a izoláciu oblečenia.
Problém je, že jedna premenná v tomto vzorci je vo svojej podstate trochu sexistická. Ukázalo sa, že pokojová rýchlosť metabolizmu, ktorý tento model využíva (čiže meradlo toho, ako rýchlo dokážeme vytvárať teplo), je výpočet založený na 40-ročnom mužovi s hmotnosťou asi 70 kilogramov.
Tento nesúlad sa datuje ešte do 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia, keď bol takýto „typ“ pracovníka štandardom.
No ženy, ktoré tvoria v súčasnosti polovicu dnešnej pracovnej sily, majú zvyčajne pomalšiu rýchlosť metabolizmu, pretože sú v priemere menšie a majú viac telesného tuku. Štúdia hovorí, že tento model tak môže nadhodnocovať ženské „vytváranie“ tepla až o 35 percent. Inak povedané, kým mužskí pracovníci chodia v krátkych tričkách, ženy by si najradšej obliekli teplý sveter.
Typické kancelárske teploty sa totiž pohybujú okolo 21 stupňov Celzia. Pre pracujúce ženy by mala byť pritom ideálna teplota 24 stupňov.
Fyziológia žien a výber šatníka sú tiež významnými faktormi, prečo nežnejšiemu pohlaviu býva väčšia zima. Joost van Hoof, fyzik, zaoberajúci sa prostredím budov na Fontys Univerzite aplikovaných vied v Holandsku, tento fakt potvrdil už dávnejšie.
„Mnoho mužov nosí obleky a kravaty. Ženy majú zase tendenciu obliekať si výstrihy. Teplotný rozdiel medzi teplotou vzduchu a telesnou teplotou je tak pochopiteľne vyšší, zvlášť, keď je zima. Nechcem preceňovať účinok výstrihov, ale je to tak,“cituje vedca Fortune.
Ukončenie takého dvojakého štandardu v chladení budov by malo aj ďalšie výhody. Domovy a kancelárie generujú až 30 percent celkových emisií oxidu uhličitého, hovoria autori tejto novej štúdie. Nastavenie úrovne chladenia pre dámske pohodlie by mohlo dramaticky znížiť spotrebu energie, čo v konečnom dôsledku priaznivo ovplyvní náklady firmy a je dobré aj z ekologického hľadiska.
