Z mŕtvych múch by sa mohol vyrábať biologicky rozložiteľný plast, oznámili vedci na zasadnutí Americkej chemickej spoločnosti (ACS). Tento poznatok by mohol byť užitočný, pretože je ťažké nájsť zdroje biologicky rozložiteľných polymérov, napísal denník The Guardian.
„Môj tím už 20 rokov vyvíja metódy, ako premeniť prírodné produkty – napríklad glukózu získanú z cukrovej trstiny alebo stromov – na rozložiteľné, stráviteľné polyméry, ktoré sa nezaťažujú životné prostredie,“ uviedla výskumníčka Karen Wooleyová z americkej Texas A & M University. „Tieto prírodné produkty sa získavajú aj zo zdrojov, ktoré sa používajú tiež na výrobu potravín, pohonných hmôt, stavebníctva a dopravy,“ dodala.
Druhotné využitie
Kolega jej navrhol, že by mohla použiť odpadové produkty, ktoré ostali z chovu čiernych mušiek (Sciara sp.). Larvy smútnice obsahujú bielkoviny a ďalšie výživné látky, takže sa využívajú aj ako krmivo pre zvieratá a navyše rozkladajú odpad. Dospelé muchy sú však menej užitočné. Tím Wooleyovej sa ich preto snaží využiť na výrobu užitočných materiálov.
Vedci zistili, že hlavnou zložkou mušiek je chitín, polymér na báze cukru, ktorý spevňuje exoskelet hmyzu a kôrovcov. Na získavanie chitínu sa už používajú schránky kreviet a krabov. Vedci uviedli, že chitínový prášok získaný z múch, sa zdá byť čistejší ako chitín z kôrovcov a získavanie chitínu z múch by mohlo zabrániť alergiám na niektoré morské plody.
Superabsorbčný hydrogél
Vedci z mŕtvych mušiek vytvorili hydrogél, ktorý dokáže absorbovať vodu – 47-násobok svojej hmotnosti za jednu minútu. Tento produkt by sa mohol použiť v ornej pôde na zachytávanie povodňovej vody a následné pomalé uvoľňovanie vlhkosti počas sucha.
„V Texase máme neustále buď povodne, alebo suchá, takže som sa snažila vymyslieť superabsorbčný hydrogél, ktorý by mohol pomôcť,“ povedala Wooleyová.
Vedci dúfajú, že sa im čoskoro podarí z mušiek vytvoriť bioplasty, ako sú polykarbonáty alebo polyuretány, ktoré sa tradične vyrábajú z petrochemických látok. Tieto plasty nebudú zaťažovať životné prostredie, pretože budú rozložiteľné.
„Chceli by sme, aby hmyz požieral odpadové plasty, aby preň boli zdrojom potravy, a potom by sme ho znovu pozbierali na výrobu nových plastov. Hmyz by teda nebol len zdrojom, ale tiež by potom vyradené plasty likvidoval,“ dodala vedkyňa.
Ďalšie dôležité správy
