Mnohí obyvatelia Islandu považujú svoj jazyk za symbol národnej identity a hrdosti. Čoraz rozšírenejšie používanie angličtiny v krajine však postupne spôsobuje to, že islandčina prestáva byť „in“. Učitelia z Reykjavíku sú často svedkami toho, ako sa aj tínedžeri v škole medzi sebou rozprávajú častejšie po anglicky ako svojou materčinou.

Bývalá prezidentka Vigdis Finnbogadottir uviedla, že krajina nevyhnutne musí spraviť kroky na ochranu jazyka, píše portál Time. Obzvlášť poukazuje na to, aby sa prišlo na spôsob, ako jednoducho islandčinu implementovať do digitálnych technológií, čo je kvôli dĺžke slov či ďalším typickým charakteristikám jazyka komplikované. Z praktických dôvodov sa rovnako viaceré anglicky hovorené filmy v islandskej televízii či kinách nedabujú.

Odborníci taktiež poukazujú na to, že výrobky, ktoré by reagovali na islandské hlasové povely, či už smartfóny, alebo chladničky, prakticky neexistujú. Tamojšie ministerstvo školstva uvažuje, že vývoj a adaptáciu islandského jazyka pre technické zariadenia finančne podporí niekoľkými miliónmi dolárov.

Za umieranie jazyka je podľa viacerých zodpovedná aj turistická explózia v krajine – Island má v tomto roku navštíviť viac turistov, ako sa bežne nachádza obyvateľov na ostrove. Turistický priemysel v porovnaní s ostatnými sektormi v krajine vytvára najviac pracovných miest, čo používanie angličtiny ako univerzálneho dorozumievacieho jazyka len zvyšuje a význam islandčiny zmenšuje.

Predzvesť ekonomického rozkvetu

Pesimisticky vníma situáciu aj bývalý starosta Reykjavíku Jón Gnarr, ktorý tvrdí, že pravdepodobne ešte v tomto storočí prijme Island angličtinu ako „svoj“ jazyk, uvádza portál Quartz.

Ako ďalšieho vinníka určil obyčajné obaly tovarov. Krajina je nútená dovážať obrovské množstvá rôzneho tovaru, ktoré sú písané v hocijakom, len nie v islandskom jazyku. Znalosť angličtiny je preto pre Islanďana potrebná aj pri každodenných úlohách, keď chce porozumieť etikete či manuálu.

Portál Quartz taktiež poukazuje na štúdiu z roku 2012, ktorá zaradila islandčinu k 30 európskym jazykom, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou čaká digitálna smrť v nasledujúcich 100 rokov.

Netradičný pohľad na záležitosť ponúka spravodajský portál BBC, ktorý s odvolaním sa na univerzitný výskum tvrdí, že postupné „vymieranie“ špecifických národných jazykov v krajine predznamenáva dobrý hospodársky rozvoj a úspešné ekonomické napredovanie.

Výskum tvrdí, že ako sa ekonomika krajiny vyvíja, dostáva sa do popredia jeden dominantný jazyk, obvykle angličtina, ktorý začne ovládať politické aj vzdelávacie sféry národa a ktorý sú obyvatelia krajiny nútení prijať. Predmetom výskumu boli najmä európske jazyky, akými sú Ume Sami či waleština, ktorým pre rýchly hospodársky rast v krajinách, kde sa ešte používajú, hrozí vymiznutie.