Pre časté zemetrasenia v okolí mesta Groningen na severe Holandska popraskali mnohé domy, otrasy mali vplyv aj na miestny biznis a dokonca sa pre ne rozpadli aj niektoré manželstvá. Po škodách za miliardy eur a protestoch, keď napríklad miestni farmári prišli do Haagu na traktoroch, holandská vláda konečne súhlasila s tým, že postupne ukončí ťažbu zemného plynu v oblasti, ktorú pre to od 80. rokov zasiahlo viac ako tisíc otrasov, napísal denník The Washington Post.
Tri roky ruského dovozu
Lenže vzhľadom na súčasnú situáciu, keď Rusko obmedzuje prívod plynu a ceny energií zostávajú vysoké, hľadí Európa dychtivo práve na tento kút Holandska, kde sa kostoly z 12. storočia, vidiecke statky a dediny ako z rozprávky nachádzajú priamo nad náleziskom plynu, ktorého množstvo zodpovedá trom rokom ruského dovozu.
Najmä Spojené štáty a Nemecko už vzniesli pre mnohých znepokojujúcu otázku: Nemohli by Holanďania pokračovať v ťažbe v Groningene pre dobro Európy? ,,Klásť nám túto otázku by malo byť zakázané," hovorí Jan Wigboldus z miestnej aktivistickej skupiny Groninger Gasberaad, ,,Rovnako to ale robia," dodal.
Na prístupe k oblasti, kde žije takmer pol milióna ľudí a kde sa nachádza 26 000 vážne poškodených domov, sa teraz môže ukázať, ako ďaleko sú vlády ochotné zájsť a koľko sú toho ľudia ochotní zniesť v záujme podpory Ukrajiny a izolovania Ruska.
Na stole je úplne všetko
Európski vodcovia obviňujú Kremeľ z toho, že používa dodávky energie ako zbrane v odvete za peniaze a vojenské vybavenie, ktoré Európska únia poskytla Ukrajine, a tiež za sankcie, ktoré uvalila na Rusko. Pre hrozby Ruska, že v zime úplne zastaví prívod plynu do Európy, a vzhľadom na túžbu EÚ obmedziť vplyv Kremľa teraz európske vlády prehodnocujú to, čo bolo dlho nemysliteľné.
Využívanie uhlia či fosílneho paliva, ktoré je v zelenej Európe kritizované pre vysokú emisiu skleníkových plynov, narastá. Znovu sa objavuje ťažba zemného plynu pomocou takzvaného hydraulického frakovania v krajinách ako Nemecko či Británia, ktoré ťažbu zemného plynu v bridličných horninách hlboko pod zemou už skôr zakázali s tým, že tento spôsob ohrozuje zásoby podzemnej vody nad ložiskami plynu. Nemecko, európska ekonomická veľmoc, tiež zvažuje kontroverzné predĺženie životnosti svojich jadrových elektrární (v pondelok 5. septembra už Nemecko oznámilo, že chce ponechať dve z troch existujúcich jadrových elektrární do polovice apríla 2023 v rezerve, tretie podľa plánov ku koncu roka odpojí).
,,Na stole je teraz úplne všetko," hovorí Olha Chakovová, expertka na energetiku zo think-tanku Atlantic Council. ,,Teraz sa zvažujú aj nápady, ktoré sa v minulosti zdali byť extrémne či šialené," dodáva.
Rôzne názory miestnych obyvateľov
Nikto v Európe by pritom nemusel obetovať viac ako práve ľudia v Groningene.
V otrasy poničenej dedine Woltersum 64-ročný elektrikár Laurens Mengerink bez väčšej námahy uvoľňuje červenú tehlu z vonkajšieho múru svojho nebezpečne zničeného domu. ,,Vidíte? Rozpadá sa," povzdychne si.
Ďalšie otrasy by mohli zásadne ohroziť jeho dom a zničiť novo zrekonštruovaný dom jeho suseda. Mengerink je pritom jedným z tých, ktorí obnovenie ťažby podporujú.
,,Potrebujeme plyn z dôvodu vojny na Ukrajine a kvôli Rusku. Potrebujeme našu vlastnú energiu, nie ich," hovorí. Ďalší obyvatelia s tým ale ostro nesúhlasia. ,,Obnovenie ťažby by nás zabilo," hovorí Ate Kuipers, farmár, ktorý pre zemetrasenie utrpel škody v hodnote takmer 800 000 dolárov. ,,Potrebujeme plyn z Ruska, potrebujeme ropu z Ruska. Nezvládneme všetko len s obnoviteľnými zdrojmi. A Európa nemôže mať Groningen," hovorí Kuipers.
Dunenie desilo dobytok a spôsobovalo praskliny
Holandskí predstavitelia sa snažia nájsť zlatú strednú cestu. Vzali síce späť plány na tohtoročné uzavretie vrtov, ale uviedli, že ťažbu navýši iba v prípade, že by malo dôjsť k zásadnému nedostatku plynu, čo by spôsobilo, že by boli bez energie nemocnice, školy aj domácnosti.
Ťažba z ložiska, v ktorom sa kedysi nachádzalo viac ako 2 700 miliárd kubických metrov plynu, sa začala v 60. rokoch 20. storočia. Od konca 80. rokov sa obyvatelia sťažovali na dunenie v krajine, ktoré desilo dobytok aj domáce zvieratá a spôsobovalo praskliny v stenách domov. Tvrdí pritom, že im holandská vláda aj spoločnosti, ktoré v oblasti ťažili, hovorili, že sa nie je čoho báť.
Z 90. rokov minulého storočia pritom už existujú oficiálne správy, ktoré dokumentujú vzťah medzi otrasmi a ťažbou z mäkkej močiarnej pôdy okolo Groningenu. Tá je totiž z dôvodu ťažby narušená a zmršťuje sa ako stlačená huba.
,,Všeobecný názor v tom čase však bol, že ten vplyv nie je závažný a sila zemetrasenia je veľmi nízka," hovorí Tom van der Lee, šéf parlamentného výboru, ktorý teraz skúma reakciu úradov na dlhé roky plné otrasov. ,,Nebralo sa to vážne," dodáva.
Protest po zemetrasení
To sa ale zmenilo pred desiatimi rokmi, keď sever Holandska postihlo zemetrasenie o sile 3,6 stupňa. Ďalšie relatívne silné zemetrasenie otriaslo oblasťou v roku 2018. Vtedy farmári z Groningenu, ktorým popraskali stajne aj domy, na protest dorazili do Haagu na traktoroch. V rovnakom roku vláda súhlasila s postupným ukončením ťažby.
Dlhé roky plné otrasov sú vidieť napríklad na hlavnej ulici v Loppersum, dedine, kde žije 2 500 obyvateľov. Kaviareň Lopster Kroon, kde sa kedysi miestni schádzali, musela zavrieť. Jej tehlová budova bola totiž zničená prasklinami. Zavreli aj predajňu bicyklov, mäsiarstvo a ďalšie podniky.
Niektoré nastálo, iné dočasne. Kostol svätého Petra a Pavla postavený v roku 1217, je pokrytý lešením. Niektorí z obyvateľov museli byť premiestnení do provizórneho ubytovania. Mnoho miestnych stále čaká na rozhodnutie holandskej vlády, ktorá má určiť kto a v akej výške dostane odškodnenie.
A objavili sa aj ďalšie dopady. Štúdie vykonané univerzitou v Groningene odhalili, že najmenej 10 000 dospelých v regióne trpí zdravotnými problémami, najmä stresom, a to práve v súvislosti so zemetraseniami a ich dôsledkami.
Seizmicky nebezpečné
,,Groningen má potenciál oslabiť ruské energetické zovretie Európy," myslia si experti Alice Stollmeyerová a Lukas Trakimavicius. Ako veľmi by ale mohol Groningen európsku energetickú krízu zmierniť, zostáva otázkou. Na vrchole ťažby zásoboval Groningen Európu zhruba desiatimi percentami plynu.
Takmer 450 miliárd kubických metrov zostáva v podzemí, čo je množstvo, ktoré by vystačilo Európskej únii na celý rok, myslí si odborník na energetiku Jilles van den Beukel. Odhaduje, že najvyššie možné navýšenie ťažby v Groningene by mohlo byť 40 miliárd kubických metrov ročne, čo je asi štvrtina plynu, ktorý si EÚ vlani zakúpila od Ruska.
Holandskí úradníci ale tieto hodnoty označujú za seizmicky nebezpečné. Ako Beukel dodáva, navýšenie na desať či 20 miliárd kubických metrov sa javí ako politicky ,,viac reálne". Takýto krok by podľa neho mohol znížiť cenu plynu v Európe o desať až 20 percent.
Už v januári, keď narastali obavy pri ruskej invázii, nemeckí dodávatelia pobúrili holandských úradníkov, keď sa snažili nakúpiť viac plynu z Groningenu. V rovnakom čase diskutovali s Holanďanmi aj Američania a riešili s nimi, aké sú energetické možnosti a akú úlohu by v zmiernení plynovej krízy v regióne mohol hrať práve Groningen.
Americkí a nemeckí predstavitelia ale v rozhovore s denníkom The Washington Post odmietli, že by na Holanďanov vyvíjali nejaký nátlak.
Veľká vs väčšia hrozba
Kontakty s nemeckou vládou potvrdil aj Hans Vijlbrief, ktorý má v holandskej vláde na starosti ťažobný priemysel. Podľa neho existujú technické obmedzenia, pokiaľ ide o množstvo plynu, ktoré môže byť poslané do Nemecka. Súčasné dohody hovoria o navýšení ťažby len v prípade ,,núdze".
,,Ak by ľudia v Nemecku mrzli pre nedostatok plynu a krajina by prijala všetky ďalšie opatrenia, ako je vypnutie priemyslu, mohli by sme to vyriešiť dovozom plynu z Groningenu," uviedol holandský predstaviteľ. Taký scenár ale označil za nepravdepodobný.
Ak by sa núdzová ťažba spustila, miestni obyvatelia dúfajú, že by boli použité nové technológie, ktoré stabilizujú pôdu a obmedzia potenciálne dopady budúcich otrasov. Príjmy z ťažby by pritom mali smerovať na pomoc poškodenej komunite.
S navýšením ťažby nesúhlasí napríklad 65-ročná zdravotná sestra Annette Sinsová, ktorej dom v Loppersum je tiež poškodený častými zemetraseniami. S Ukrajincami hlboko súcitia, každý týždeň sa stretáva s ostatnými v miestnej komunite a spoločne dávajú dohromady rôzne dary a pomoc. Avšak podľa jej názoru by navýšenie ťažby u nich v Holandsku Ukrajine ani európskym spotrebiteľom nepomohlo. Profitovala by z toho hlavne holandská vláda a tiež spoločnosti Shell a ExxonMobil, ktoré ťažbu vykonávajú, myslí si Sinsová.
,,K zemetraseniam dochádza neustále a nikto nedokáže predvídať, čo sa stane, keď sa ťažba navýši. Bude to znamenať len malé poškodenie, hovoria. Ale stále je tu možnosť, že príde veľké zemetrasenie a naše domy sa zrútia," dodáva.
Ďalšie dôležité správy
