Následník nórskeho trónu korunný princ Haakon držal na ropnom poli 140 kilometrov od pobrežia Nórska dva napájacie káble: prvý viedol k veternej turbíne, druhý k ropnej plošine. Šlo však o zmenšený model. Za ním sa rozprestierala dosiaľ najväčšia plávajúca pobrežná veterná farma na svete Hywind Tampen, ktorá stála viac ako 660 miliónov dolárov a jej dokončenie trvalo päť rokov. „Pripojením týchto káblov sa pripájame k budúcnosti,“ povedal princ a vo vnútri miniatúrnej ropnej plošiny sa rozsvietili drobné svetielka, čo znamenalo oficiálny začiatok ťažby ropy poháňanej vetrom, prvej svojho druhu na svete. Informuje o tom Bloomberg.
Pre štátny ropný a plynárenský gigant Equinor je projekt súčasťou širšej snahy o zníženie uhlíkovej stopy. Nórsko stavia na to, že odstránenie emisií z produkcie ropy mu pomôže splniť medzinárodne dohodnuté klimatické ciele a zároveň podporí budúcnosť priemyslu, ktorý z neho urobil jednu z najbohatších krajín na svete. Ale aj keby sa to podarilo, export ropy Equinorom bude mať naďalej ničivý vplyv na Zem – v zámorí totiž vzniká päťnásobok domácich emisií Nórska.
„Ak dokážete fungovať bez produkcie emisií, je to pohľad do budúcnosti,“ povedal nórsky minister pre energetiku Terje Aasland. „Musíme riešiť klimatické výzvy a budeme to môcť urobiť, ak zapojíme ropný a plynárenský priemysel.“
Myšlienka, že spoločnosti zodpovedné za obrovské množstvo emisií otepľujúcich planétu nahromadených v atmosfére by mali riadiť prechod na čisté energie, nie je nová. Sultán Ahmad al- Džábir, generálny riaditeľ štátnej ropnej spoločnosti Spojených arabských emirátov, ktorý predsedá samitu COP28, dal jasne najavo, že chce spolupracovať s výrobcami fosílnych palív, nie proti nim. Svet bude ešte desaťročia potrebovať ropu aj plyn, zhodujú sa odborníci.
Elektrifikuje sa veľa
Nórsko je progresívna škandinávska krajina, kde na cestách dominujú elektrické vozidlá, aj keď zisky z ropy udržiavajú sociálny štát. Zároveň pôsobí ako príklad toho, ako by mohla vyzerať zelená transformácia vedená priemyslom.
Nóri svoju produkciu ropy elektrifikujú už roky neustále. Východne od Hywind Tampen sa nachádza Troll A, ropná plošina, ktorá čerpá energiu z pevniny minimálne od roku 1996. Dnes je na nórskom pobreží približne 20 polí, ktoré robia to isté. Nahrádzajú sa tak zdroje energie, ktoré by inak uvoľnili viac ako tri milióny metrických ton uhlíka ročne. Existuje plán dať 1,2 miliardy dolárov na elektrifikáciu zariadenia na skvapalnený zemný plyn Hammerfest spoločnosti Equinor, jedného z najväčších v Európe.
Napríklad, ropné pole Johan Sverdrup vytvára len asi 0,67 kilogramu CO2 na barel vďaka dvom podmorským elektrickým káblom, ktoré ho udržujú v chode.
Asi 90 percent elektriny v Nórsku však pochádza z vodnej energie, čo umožňuje jeho spoločnostiam ropu exportovať. Problémom však je, že hladina vody v nádržiach, ktoré zabezpečujú nórsku vodnú energiu, klesli na najnižšiu úroveň za viac ako desať rokov v dôsledku sucha spôsobeného klimatickými zmenami.
Ťažiť ropu chcú naďalej
Ropné a plynárenské spoločnosti plánujú investovať viac ako 30 miliárd dolárov do hľadania nových zdrojov ropy. Všetky strany v nórskej vládnej koalícii podporujú pokračovanie ťažby ropy a plynu. Sektor tvorí 24 percent HDP a očakáva sa, že v roku 2023 naleje do štátnej kasy 81 miliárd dolárov. Je tiež hlavným zdrojom štátneho investičného fondu vo výške 1,4 bilióna dolárov, na ktorý sa mnohí spoliehajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a dôchodkov.
Premiér Jonas Gahr Store tvrdí, že cieľom by mal byť „rozvoj, nie likvidácia“ tohto odvetvia. Napriek tomu, že produkcia ropy v Nórsku vyvrcholila začiatkom roku 2000 a nikto neočakáva, že opäť dosiahne túto úroveň, krajina je naďalej pre Európu stabilným a dlhodobým zdrojom paliva.
S ropným priemyslom spolupracuje dokonca aj prominentná environmentálna skupina Bellona. Technický poradca v Bellone Christian Eriksen však hovorí, že „politici nemajú veľmi chuť požadovať, aby ropné spoločnosti investovali do vývoja alternatívnych riešení“.
Ďalšie dôležité správy
