Blízky východ má ropu a Čína disponuje vzácnymi zeminami, povedal v roku 1987 vtedajší čínsky vodca Deng Xiaoping, keď navštívil mesto Pao-tchou v autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko. Na tomto mieste sa nachádza jedno z najväčších ložísk vzácnych zemín v Číne. Peking si uvedomil strategický význam týchto zdrojov už pred viac ako 30 rokmi, vybudoval si tak dominantné postavenie vo výrobe oxidov vzácnych zemín, uvádza denník Financial Times
Čína má výrazný náskok pred zvyškom sveta
Ostatné krajiny sa snažia Čínu dobehnúť. Podľa amerických údajov sa výroba oxidov vzácnych zemín mimo Číny v uplynulých rokoch takmer štvornásobne zvýšila v porovnaní s rokom 2015. Avšak krajina nezaostáva, keďže jej produkcia sa vlani zdvojnásobila na 210-tisíc ton, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje výrazný náskok pred zvyškom sveta.
Ťažba je však len prvým krokom. Prvky vzácnych zemín sa musia oddeliť od oxidov, rafinovať a spracovať na zliatiny v zložitom, vysoko špecializovanom viacstupňovom procese, kým sa z nich stanú magnety. Aj v tejto oblasti majú relatívne nové krajiny ako Európa čo doháňať. Čína si vďaka dlhodobej a koordinovanej priemyselnej stratégii podporovanej štátnymi dotáciami vybudovala vedúce postavenie v každom kroku tohto procesu.
„V krátkodobom horizonte bude Čína stále dôležitým hráčom,“ povedal analytik CEPS Edoardo Righetti. „Konkurenčnú výhodu, ktorú si vybudovala za posledných 30 rokov, nemôžete prelomiť za päť rokov.“
Záujem o kovy vzácnych zemín rastie
Dopyt po kovoch vzácnych zemín rastie pre ich význam pri výrobe permanentných magnetov. Elektromobily bez permanentných magnetov potrebujú väčšie batérie, veterné turbíny na mori vyžadujú viac údržby. Preto sú tieto málo známe prvky nevyhnutné pre odklon od fosílnych palív. A sú nevyhnutné aj pre zbraňové systémy.
Očakáva sa, že hodnota svetového trhu s kovmi dosiahne tento rok približne deväť miliárd dolárov. Podľa odhadov poradenskej spoločnosti Project Blue sa však v priebehu desiatich rokov viac ako zdvojnásobí a dosiahne 21 miliárd dolárov. V Európe sa odhaduje, že dopyt po vzácnych kovoch sa do roku 2030 zvýši päťnásobne.
Európa je závislá od Číny
Výroba v Európe je v súčasnosti zanedbateľná na úrovni ťažby aj spracovania. „V Európe nie sú žiadne významné overené ložiská, nie je k dispozícii ani žiadna recyklačná technológia a s výnimkou Číny neexistuje takmer žiadna technológia následného spracovania,“ povedal Ton Bastein z holandského výskumného inštitútu TNO.
Dokonca aj v technologických oblastiach, v ktorých je Európa svetovým lídrom, ako je napríklad výroba veterných turbín, je región stále závislý od dôležitých surovín z Číny. To isté platí aj pre elektromobily a ďalšie inovácie, ktoré majú byť hnacím motorom ekologickejšej budúcnosti. EÚ sa preto rozhodla rozšíriť svoje zdroje.
Európa má len jedno zariadenie na separáciu vzácnych zemín na výrobu magnetov, ktoré sa nachádza v Estónsku. Belgická chemická skupina Solvay plánuje rozšíriť svoj závod v La Rochelle vo Francúzsku, aby mohla robiť to isté.
Švédska štátna ťažobná spoločnosť LKAB v januári tohto roku oznámila, že v Laponsku objavila najväčšie európske ložisko kovov vzácnych zemín, čo by mohlo podporiť úsilie EÚ sa menej spoliehať na dovoz. Generálny riaditeľ spoločnosti LKAB Jan Moström uviedol, že hoci je tento projekt kľúčový pre ochranu Európy pred čínskym dovozom elektromotorov, elektromobilov a veterných turbín, sám o sebe zďaleka nestačí na to, aby sa EÚ stala nezávislou. Je tiež otázkou, ako rýchlo sa ťažba rozbehne, keďže je stále v počiatočnom štádiu prieskumu.
Zákon o kritických surovinách
Každá spoločnosť, ktorá chce využívať ložiská v Európe, musí prekonať aj ďalšie prekážky. Medzi ne patria obavy o životné prostredie, odpor miestnych obyvateľov voči novej ťažbe a zdĺhavé povoľovacie procesy.
EÚ v marci navrhla zákon o kritických surovinách s cieľom posilniť vlastné dodávky surovín. Stanovuje tiež ciele pre domáce zdroje, výrobu a recykláciu. Podľa zástupcov priemyslu to však nestačí. Poukazujú na to, že Peking okrem technologického náskoku dotuje svoj priemysel, udržiava neprehľadnosť cien a kontroluje trh prostredníctvom vývozných kvót.
Ďalšie dôležité správy
