Návrh predkladajú poslanci na najbližšiu schôdzu parlamentu. „Náš poslanecký klub má zhodný názor, že za ústavný zákon nebudeme hlasovať, nie sme za zastropovanie dôchodkového veku. My rozumieme argumentom našich koaličných partnerov, ale riešime niečo, čo nastane v roku 2035, a dnes nevieme, aká bude situácia v krajine, demografia. Takže zodpovedne nevieme k tomu dnes pristúpiť,“ zdôvodnila poslankyňa strany Irén Sárközy.

Podľa slov podpredsedu Mosta-Híd Ivana Švejnu strana o svojom rozhodnutí informovala koaličných partnerov. „Na druhej strane ale chápeme, že majú záujem a oslovujú na podporenie tohto zákona aj iné politické strany. Vieme o tom,“ poznamenal I. Švejna. Víta však, že predseda Smeru-SD Robert Fico podporuje, aby boli v rámci druhého čítania rôzne semináre a diskusia na túto tému.

"Ústavný zákon sa mení kvalifikovanou väčšinou, preto je prirodzené, že naši koaliční partneri rokujú aj s opozičnými stranami, ale dnes nie je zhoda na túto tému. Budeme o tom rokovať. Odmietame stropovanie v Ústave SR," doplnila I.Sárközy.

Návrh Smeru-SD na zastropovanie dôchodkového veku v Ústave SR považuje za správne rozhodnutie hnutie OĽaNO, obyčajní sú však pripravení podporiť ho len za splnenia určitých podmienok. Napríklad ženám by sa mal dôchodkový vek znižovať v závislosti od počtu vychovaných detí.

Podporenie návrhu Smeru-SD tiež pripustilo hnutie Sme rodina. Zastropovanie odmietla strana SaS, ale aj viacerí nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála.

Návrh novely Mosta-Híd na skoršie zverejňovanie dôchodkového veku odkonzultovali poslanci strany aj s rezortom práce, ale aj s koaličnými partnermi, ktorí ho odsúhlasili. V súčasnosti sa totiž vek odchodu do dôchodku určuje na rok dopredu. V praxi to napríklad znamená, že napríklad 60-ročný človek ešte stále nevie, kedy bude môcť ísť do dôchodku.

Krok spať

Prípadné zavedenie stropu veku odchodu do dôchodku bude mať negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií. Upozorňuje na to tridsiatka ekonómov združená v Klube ekonomických analytikov (KEA).

„Takýto krok by podľa KEA znamenal krok späť pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ohrozenie budúcich dôchodkov,“ uvádza sa vo vyhlásení analytikov s pripomienkou, že podľa posledných prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je už aj dnes nevyhnutné prijímať dodatočné konsolidačné opatrenia na obnovenie dlhodobej udržateľnosti.

Analytici taktiež pripomínajú, že naviazanie veku odchodu do dôchodku na vek dožitia reformou v roku 2012 je pre udržateľnosť verejných financií kľúčové, pretože zabezpečuje automatický pokles, stagnáciu či rast dôchodkového veku plne v súlade s demografickým vývojom.

Vyššie odvody a dane

Tento mechanizmus má taktiež brániť pravidelnému politickému boju o to, či a o koľko sa má dôchodkový vek zvyšovať. Ďalším podstatným faktom podľa ekonómov je, že zavedenie stropu 65 rokov by sa napríklad prejavilo až okolo roku 2038 a dotýkalo by sa ľudí narodených v roku 1974 a neskôr.

„V roku 2038 nebude rozhodovať to, čo sa dostalo do zákona v roku 2018, ale čo si reálne budeme môcť v tom čase dovoliť,“ uvádza sa vo vyhlásení KEA. Zastropovanie dôchodkového veku zároveň znamená dlhší čas strávený na dôchodku a teda aj vyššie dôchodkové výdavky zo strany verejných financií.

A na to, aby ich štát vedel v budúcnosti zaplatiť, bude podľa ekonómov potrebovať buď zvýšiť už dnes vysoké odvody či dane, znížiť priznaný dôchodok, alebo akceptovať výrazne viac pracovníkov zo zahraničia.

„V súčasnosti diskusiu o takýchto kompenzačných opatreniach nevidno a kým politici nenavrhnú, ako by sme výpadok vykryli, pokladáme za lepšie ponechať súčasnú úpravu,“ tvrdia analytici.