Toto sú roky, o ktorých začali odborári, časť koalície aj opozície hovoriť ako o zastropovaní veku odchodu do dôchodku. To znamená, že by sa nepredlžoval podľa veku dožitia ako teraz. Vlani napríklad odchádzali slovenskí dôchodcovia do dôchodku vo veku 62 rokov a 76 dní, tento rok pôjdu do dôchodku o ďalších 63 dní neskôr. Kedy pôjdu do dôchodku v roku 2019 sa dôchodcovia dozvedia v lete.

Podľa štátneho tajomníka a podpredsedu strany Most-Híd Ivana Švejnu je práve toto problém.

Iróniou podľa neho je práve to, že pri debate o zastropovaní veku odchodu do dôchodku nikto nerieši problém súčasných preddôchodcov. „Keď máte dnes narodeniny - 61 rokov, stále neviete, kedy presne pôjdete do dôchodku. Ale diskusia je o tom, kedy pôjdu do dôchodku dnešní štyridsiatnici až päťdesiatnici,“ konštatuje I. Švejna.

Most-Híd preto chce dať na rokovanie koaličnej rady iný návrh. „Radšej riešme to, aby ľudia, ktorí majú päť rokov do dôchodku, vedeli, kedy naň budú mať nárok. Pričom takéto riešenie ani nič nestojí,“ hovorí I. Švejna.

Príliš drahé

Ak by sa zastropoval vek odchodu do dôchodku, môže to mať výrazný dopad na udržateľnosť verejných financií, keďže už dnes prichádza do dôchodku približne o desaťtisíc dôchodcov viac ako v minulosti. Ročne by to mohlo podľa Švejnovho odhadu stáť štátny rozpočet aj jedno percento hrubého domáceho produktu. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve práce ocenil práve postupné zvyšovanie dôchodkového veku ako opatrenie, ktoré najviac zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Vlani dosahoval slovenský HDP 81,176 miliárd eur. Cena za zastropovanie dôchodkového veku na 65 rokov by mohla stáť Slovensko až do 810 miliónov eur ročne. Pri 64 rokoch by to bolo ešte drahšie.

Predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko upozorňuje, že narastie aj dlh verejnej správy, v roku 2066 až o 30 percent. „Pritom za minulý rok sme vďaka reforme mali udržateľné verejné financie,“ hovorí I. Šramko.

Upozorňuje aj na to, že dopady pocítia aj samotní dôchodcovia. „Ak by sme porovnali dôchodok, ktorý by dostal pri dnešnom systéme, v porovnaní so zastropovaním na 65 rokov, tak by mali penzisti nižší dôchodok o viac ako sedem percent,“ dopĺňa I. Šramko.

Okrem toho, že je takéto riešenie príliš drahé, je podľa aj predčasné ho riešiť. „Dopad by začal pôsobiť od roku 2038. Vtedy by prvýkrát mal byť dôchodkový vek 65 rokov. Týka sa to ľudí, ktorí majú dnes menej ako 44 rokov,“ dodáva I. Šramko. Dvadsať rokov je podľa neho príliš veľa, a ani nevieme ako sa bude vyvíjať ekonomika a verejné financie.

„Stačí, keď ten problém bude riešiť až tretia vláda, ktorá príde po nás,“ mieni I. Švejna.

Treba riešiť súčasných dôchodcov

Návrh, s ktorým prichádza Most-Híd hovorí o tom, že by sa nič nemenilo na súčasnom vzorci, podľa ktorého sa vypočítava vek odchodu do dôchodku. Len by sa ľudia dozvedeli dostatočne skoro, kedy ho dosiahnu.

„Ročník, ktorý bude mať päť rokov pred dôchodkom, už bude vedieť, kedy pôjde do dôchodku. Pri všetkej úcte náš návrh nič nestojí, je logický, je zrozumiteľný. A minister financií musí držať trajektóriu k vyrovnanému rozpočtu. Neviem si nájsť logické argumenty proti tomu, čo som povedal,“ hovorí I. Švejna, ktorý dúfa, že jeho návrh nájde v koalícii podporu. Na tomto návrhu sa aktuálne zhodla aj republiková rada Mosta-Híd, ktorá s návrhom v tomto znení bude vyjednávať s koaličnými partnermi.

Ministerstvo práce, ktoré predkladá každoročne v júni návrh opatrenia s vekom odchodu do dôchodku v nasledujúcom roku vie totiž už dnes povedať, ako by sa mal predlžovať aj viac rokov dopredu. „Na základe súčasných prognóz vieme povedať päť rokov dopredu, kedy pôjdu ľudia do dôchodku. Napríklad na budúci rok to je to 62 rokov a 201 dní. V roku 2020 to bude vo veku 62 rokov a 350 dní,“ konštatuje I. Švejna. Ak by však bola zhoda na dlhšom informačnom období, vie si predstaviť, že by sa prepočítaval odchod do dôchodku aj sedem rokov dopredu.