Otázkou volieb bolo, koľko kresiel v 147-člennom parlamente si vydobyje islamská opozícia a koľko strana prezidenta Muhammada uld Abdula Azíza. Tento muž sa ako armádny generál dostal k moci vojenským prevratom a o rok neskôr sa už ako civilista nechal zvoliť za prezidenta. Poradil si aj s mauritánskou obdobou arabskej jari – protesty proti stále rozšírenému otrokárstvu, politickým a hospodárskym pomerom potlačil silou. Vlani sa vo Francúzsku päť týždňov liečil zo zranení, keď na neho strieľala vojenská hliadka. Tvrdil, že šlo o omyl, nie o atentát.

Spojenec proti terorizmu

Prezident trojmiliónovej Mauritánie je podľa agentúry Reuters spojencom Západu v boji proti teroristom z „maghrebskej“ odnože al-Káidy. Mauritánia robila nálety na islamských povstalcov v susednom Mali a sama sa trápila s únosmi vo svojich pohraničných regiónoch. V obchodných vzťahoch sú silní Číňania - hlavne oni sú príjemcom mauritánskej železnej rudy.

Desať opozičných strán združených v zoskupení COD (Coordination de l'opposition démocratique), ktoré sa v protestoch arabskej jari angažovalo, aktuálne voľby bojkotovalo. Jedenásta – islamská strana Tawassúl sa rozhodla na hlasovaní zúčastniť a stala sa druhou najväčšou silou v parlamente. Táto politická odnož mauritánskeho Moslimského bratstva vlani hovorila, že je pripravená na revolúciu prostredníctvom volebných urien.

Žiadny volebný prevrat sa zatiaľ nekonal – parlamentu bude dominovať prezidentova strana Únia pre republiku (UPR). Získala 74 kresiel zo 147 a ďalších 34 mandátov dostali jej spojenci. Šéf Tawassúlu Džamíl uld Mansúr sa však sťažoval, že hlasovanie bolo plné nezrovnalostí.

Tawassúl vyzýva na rešpekt voči islamskému právu šaría a odmietanie všetkého, čo ho narúša. Islam pritom v Mauritánii aspoň na papieri nemá slabé postavenie.

Americká ľudskoprávna organizácia Freedom House upozorňuje, že Mauritánia je podľa ústavy z roku 1991 islamskou republikou, nemoslimovia sa nemôžu stať občanmi a konvertovanie z islamu na inú vieru znamená stratu občianstva. No v praxi podľa Freedom House nemoslimské komunity nie sú prenasledované. Okrem Tawassúlu kandidovalo aj niekoľko iných opozičných strán nezúčastnených v aliancii COD.

Pretrváva ako otroctvo

Štýl dominancie silného prezidenta bude teda môcť pokračovať aj po parlamentných voľbách podobne ako v Mauritánii stále prežíva otroctvo. Formálne je síce zakázané a trestné, no podľa Global Slavery Index je v tejto krajine najväčší podiel otrokov na svete – štyri percentá obyvateľstva. Iné odhady hovoria až o pätine ľudí.

Dedične zotročení sú čierni obyvatelia hovoriaci arabským alebo berberským jazykom, ich „páni“ pochádzajú naopak z arabskej a berberskej „elity“ so svetlou pokožkou. Protiotrokársky aktivista Biram Dah Abajd v rozhovore pre internetový magazín Slate situáciu prirovnal k časom apartheidu v Južnej Afrike. „(Prezident) hovorí, že tí, čo sú proti otroctvu, sú nepriatelia islamu, agenti a spojenci židov, že sú spojencami cudzincov a nepriateľmi Mauritánie. V Mauritánii môže byť za takéto veci trest smrti.“

Treba dodať, že „najvyšší trest“ sa v Mauritánii už nevykonáva, no podmienky vo väzniciach tiež nie sú práve najlepšie.

Moslimským bratom nevyšla volebná revolúcia v krajine zotročených

Prezident Mauritánie Muhammad uld Abdul Azíz Zdroj: SITA / AP

Výsledky volieb v Mauritánii

  • Únia pre republiku (UPR) (prezidentova strana) – 74 kresiel
  • spojenci UPR – 34 kresiel
  • Tawassúl (islamská opozičná strana s ideológiou príbuznou egyptskému Moslimskému bratstvu) – 16 kresiel
  • al-Wiam (opozičná strana priaznivcov bývalého vojenského diktátora Maavíju uld Sídí Ahmeda Tahá) – 10 kresiel 
  • Ľudová pokroková aliancia (opozičná strana) – 7 kresiel
  • Aliancia za spravodlivosť a demokraciu/Hnutie za obnovu – 2 kreslá
  • PRAMEŇ: Libération, celkový počet kresiel 147, účasť 75% v prvom kole a 72% v druhom kole

Naozaj sa v Mauritánii konajú voľby?

  • Mauritánia od získania nezávislosti od Francúzska v roku 1960 až do 90. rokov zažila predovšetkým vládu jednej strany alebo vojenské režimy. V 90. rokoch sa situácia uvoľnila
  • parlamentné a prezidentské voľby s účasťou viacerých strán sa konajú od roku 1992, aj keď tradícia vojenských prevratov pokračuje. Posledné dva prevraty sa odohrali v rokoch 2005 a 2008
  • Mauritánčania si volili 147-člennú dolnú komoru parlamentu. Popri nej existuje ešte Senát, do ktorého nominujú zástupcovia obecných rád
  • v parlamentných voľbách sa hlasovalo podľa celoštátnych kandidátnych listín politických strán aj vo volebných obvodoch. Aby sa podporilo zastúpenie žien, voliči si vyberali ešte aj z osobitnej ženskej kandidátnej listiny
  • veľká časť opozície voľby bojkotovala
  • bez ohľadu na zloženie parlamentu prezident vymenúva a odvoláva premiéra podľa svojho výberu a vedie rokovania vlády

PRAMEŇ: IFES

Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link