„Podľa organizácií pre ľudské práva prišlo z Ruska na územie polostrova približne 500-tisíc ľudí. To je obrovský podiel na celkovej populácii Krymu,“ povedala T. Taševová, ktorú citovala agentúra UNIAN.
Podľa T. Taševovej ruské úrady utajujú skutočné údaje a uvádzajú, že na Krym prišlo necelých 280-tisíc ľudí. Zdôraznila, že ide o zločin, pretože podľa medzinárodného práva nie je dovolené okupujúcemu štátu cielene presídľovať obyvateľstvo a meniť etnické zloženie na dotknutých územiach.
Podľa T. Taševovej v dôsledku ruskej okupácie utieklo z polostrova aj približne 25-tisíc krymských Tatárov. „Celkovo, oficiálne, utieklo z Krymu približne 50.000 ľudí. Ale skutočný počet môže byť dokonca dvojnásobný. Koniec koncov, mnohí sa nezaregistrovali ako vnútorne vysídlené osoby,“ dodala T. Taševová.
Rusko na jar 2014 obsadilo dovtedy ukrajinský Krym a následne tam zorganizovalo referendum o sebaurčení. Väčšina obyvateľstva sa v ňom vyslovila za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Dňa 18. marca 2014 bola v Kremli podpísaná zmluva o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruska. Západné krajiny však anexiu Krymu neuznali a na Rusko uvalili sankcie.
Ukrajinské vedenie oficiálne označuje Krym ako dočasne okupované územie. Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.
V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
