Neoznačená vojenská kolóna v meste Makiivka, 25 km od separatistami ovládaného Donecka, v sobotu 8. novembra. Zdroj: SITA/AP
Cez rusko-ukrajinskú hranici podľa Kyjeva naďalej prúdia k proruským vzbúrencom na východe Ukrajiny dodávky ruských zbraní a bojovníkov, naposledy údajne vo štvrtok tade prešla ruská kolóna 32 tankov, húfnic a kamiónov s muníciou a vojakmi. Lavrov toto obvinenie v Pekingu poprel.
„Stačí povedať, že máme určité rozpory okolo istých skutočností týkajúcich sa Ukrajiny. Dohodli sme sa vymieňať si informácie na túto tému. Zároveň sme sa dohodli, že dialóg bude pokračovať,“ povedal Kerry novinárom v Pekingu, kde sa stretol s Lavrovom pred samitom Rady pro ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC), ktorý sa začne na budúci týždeň. V Pekingu sa naopak nepočíta so schôdzkou prezidentov oboch veľmocí, Baracka Obamu a Vladimira Putina.
Kerry podľa agentúry Reuters naznačil, že Rusku bezprostredne nehrozia nové západné sankcie. Rusko má podľa jeho slov na výber rozhodnutia, ktoré o sankciách rozhodnú v dlhodobom horizonte. Súčasne apeloval na plnenie dohôd o prímerí medzi proruskými vzbúrencami a ukrajinskou armádou a vyjadril nádej, že boje na východe Ukrajiny sa skončia a situáciu v krajine sa podarí stabilizovať.
Kerry podľa agentúry TASS pripustil aj rozdielnosť názorov USA a Ruska na niektoré medzinárodné otázky, ale dodal, že existujú „styčné body“, v ktorých obe veľmoci môžu spolupracovať.
Lavrov po rokovaní s Kerrym apeloval na ukrajinskú vládu, aby pristúpila k ústavnej reforme za účasti všetkých regiónov a politických síl, ako sa podľa neho zaviazala ešte v apríli na ženevskom stretnutí ministrov zahraničia.
Moskva nalieha na federalizáciu Ukrajiny, čo Kyjev odmieta z obavy o celistvosť krajiny.
„S Johnom Kerrym sme sa dnes zhodli, že táto úloha (ústavná reforma) je naďalej aktuálna a možno ešte aktuálnejšia ako v apríli. Budeme sa snažiť presvedčiť ukrajinské vedenie, aby tento záväzok začalo plniť,“ povedal ruský minister.
Lavrov vyslovil poľutovanie nad tým, že sa dohoda o prímerí na východe Ukrajiny nedodržiava úplne a dochádza k prestrelkám, ako o tom svedčí aj tragická smrť doneckých školákov pri miestnom letisku. Moskva preto považuje za nevyhnutné čo najskôr vytýčiť hranicu medzi oboma znepriatelenými stranami, aby sa prímerie dalo kontrolovať.
Medzinárodné letisko pri Donecku, hlavnej povstaleckej bašty, zostáva v rukách ukrajinskej armády a o túto strategickú pozíciu sa stále bojuje bez ohľadu na prímerie.
Aktualizované 8. novembra 2014 o 16.43:
Pomáha Rusko pri príprave separatistickej ofenzívy?
Najmenej traja ukrajinskí vojaci padli a ďalších 15 utrpelo zranenia počas uplynulých 24 hodín na východe Ukrajiny, kde napriek dohodnutému prímeriu naďalej dochádza k incidentom s proruskými povstalcami. Oznámila to v sobotu ukrajinská armáda.
Mesto Doneck, hlavná povstalecká bašta, hlási dvoch zranených civilistov. Agentúra AP podľa svojich reportérov informovala o presunoch kolón kamiónov u vzbúrencov, čo môže naznačovať blížiace sa prepuknutie bojov.
Hovorca ukrajinskej bezpečnostnej rady Volodymyr Poljovyj obvinil Rusko, že „pokračuje vo zvyšovaní svojej vojenskej prítomnosti na územiach ovládaných teroristami“ na východe Ukrajiny. Povstalecké sily a bojová technika sa podľahovorcu koncentrujú v okolí miest Ščastje, Pervomajsk, Popasne a Slovjanoserbsk v Luhanskej oblasti. V mnohých mestách si rebeli vynucujú mobilizáciu do svojich jednotiek.
Moskva vytrvalo popiera akúkoľvek angažovanosť v ukrajinskom konflikte a najnovšie argumentuje, že ani USA nepotvrdili ukrajinské tvrdenia o prejazde ruskej kolóny tankov, diel a kamiónov s muníciou a vojakmi cez rusko-ukrajinské hranice.
Agentúra AP uviedla, že jej spravodajcovia videli vyše 80 neoznačených vojenských vozidiel pri presune na povstalci ovládanom území na východe Ukrajiny, čo podľa AP môže naznačovať blížiace sa vystupňovanie nepriateľstva. Kamióny sa pohybovali v troch kolónach. Jednu reportéri videli pri Donecku, ďalšie dve pri meste Snižne asi 80 kilometrov východne od Donecka. Niektoré nákladné autá ťahali delá. Pôvod vozidiel – teda, či boli z Ruska, ako tvrdia Ukrajinci – nebolo možné na mieste overiť.
Boje na východe Ukrajiny si podľa OSN vyžiadali už vyše 4 000 mŕtvych, prevažne civilistov.
Sviečky v tvare erbu Ukrajiny na Námestí Nezávislosti v Kyjeve počas vlasteneckej akcie Ukrajina – to sme my! Zdroj: SITA/AP
Aktualizované 9. novembra 2014 o 8.51:
OBSE potvrdzuje tanky z Ruska a zostrenie bojov
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je veľmi znepokojená prítomnosťou tankov na územiach kontrolovaných proruskými separatistami na východnej Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie OBSE.
Pozorovatelia OBSE na Ukrajine uviedli, že v sobotu zaznamenali kolóny tankov a ťažkých zbraní pri mestách Doneck a Makijivka. Potvrdili tak informácie Kyjeva a novinárov prítomných v oblasti.
Ukrajinská armáda už v piatok informovala, že cez hranicu medzi Ruskom a východnou Ukrajinou prešla vo štvrtok kolóna s 32 tankami, 16 húfnicovými systémami a 30 nákladnými autami s muníciou a bojovníkmi. Túto informáciu zatiaľ nepotvrdilo NATO ani USA.
Prítomnosť novej bojovej techniky však potvrdili aj pozorovatelia monitorovacej misie OBSE. Vo svojej sobotňajšej správe uviedli, že na území takzvanej Doneckej ľudovej republiky videli kolóny tankov a ťažkých zbraní. Detailne opísali, že pred 14. hodinou miestneho času videli na východnom predmestí mesta Makijivka, ktoré leží 25 kilometrov od Donecka, konvoj viac ako 40 nákladných áut a cisterien vezúcich palivo. Automobily sa pohybovali západným smerom po diaľnici H-21.
V konvoji bolo 19 vozidiel typu Kamaz bez akéhokoľvek označenia, na každom z nich húfnica a niekoľko mužov v neoznačených zelených uniformách. Na čele celej kolóny išlo obrnené vozidlo BTR s plachtou zakrývajúcou strieľňu.
Po 15. hodine pozorovatelia zaznamenali na križovatke asi sedem kilometrov od centra Donecka ďalší konvoj tvorený deviatimi tankami. Aj ten sa pohyboval západným smerom. Išlo o štyri bojové tanky typu T-72 a päť typu T-64. Všetky boli neoznačené.
Moskva vytrvalo popiera akúkoľvek angažovanosť v ukrajinskom konflikte. Ukrajinská vláda a rebeli sa 5. septembra v Minsku dohodli na prímerí, ktoré však takmer každý deň porušujú incidenty a boje o donecké letisko. Situácia sa ešte zhoršila po voľbách povstaleckého vedenia, ktoré Kyjev a Západ odmietajú uznať.
V noci na nedeľu sa boje v Donecku opäť zostrili. V centre mesta sa okolo druhej hodiny ráno miestneho času (1.00 SEČ) začala ozývať veľmi silná delostrelecká paľba, ktorá pokračovala najmenej dve hodiny. Išlo o vôbec najintenzívnejšie boje od uzavretia prímeria na začiatku septembra, uviedla agentúra AFP s tým, že následky delostreleckej paľby nebolo možné vyhodnotiť vzhľadom na to, že separatisti vyhlásili v meste nočný zákaz vychádzania.
