Prezidentka vrátila novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorého súčasťou je návrh na predĺženie moratória na prieskumy zo súčasných 14 dní na 50 dní pred voľbami. Hlava štátu si myslí, že návrh je v rozpore napríklad s právom na informácie či právom na zhromažďovanie a šírenie informácií.

Z. Čaputová avizovala, že ak poslanci jej veto prelomia, podá návrh na Ústavný súd SR. Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľov vplyvom politických strán. Prieskumy sa preto podľa nich od seba líšia, aj keď sú zverejnené krátko po sebe, čoho dôsledkom je zmätený volič.

„Sme toho názoru, že v tomto prípade sa zákonom neobmedzuje právo voliča na informácie, ale, naopak, je snaha chrániť voliča pred dezinformáciami a účelovými informáciami,“ argumentujú poslanci s tým, že je potrebné nechať voliča urobiť si úsudok podľa programu a činnosti vybranej politickej strany, ktorú sa rozhodne voliť.

Predĺženie moratória na prieskumy nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Schválená novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva prináša aj zmeny na kandidačnej listine. Kandidátka, ako aj hlasovací lístok v údaji o zamestnaní kandidáta nebudú obsahovať žiadne vlastné mená ani ich skratky.

Novelou sa podľa predkladateľov zo Smeru zabezpečí, aby údaje o zamestnaní kandidátov neboli zneužívané na propagáciu občianskych združení, prípadne iných právnických osôb, „respektíve, aby tento údaj nebol používaný na identifikáciu príslušnosti kandidáta k hnutiu, konkrétnej občianskej iniciatíve, združeniu a podobne“.

Súčasťou novely je aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa v celom texte právnej úpravy nahrádza pojem „nezávislý kandidát“ pojmom „kandidát bez politickej príslušnosti“, zmeny pojmu sa týkajú aj iných zákonov. Pojem nezávislý kandidát podľa predkladateľov stratil svoj pravý význam a dnes sa ním označujú aj členovia politických strán.

Aktualizované o 19:10: Z. Čaputová podá neodkladne na Ústavný (ÚS) SR návrh na preskúmanie tohto zákona. Požiada aj o pozastavenie jeho účinnosti. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec po tom, ako Národná rada SR prelomila pri zákone veto hlavy štátu. „Pani prezidentka už skôr povedala, že má vážne pochybnosti o ústavnosti tohto zákona,“ uviedol M. Strižinec.

Predseda Smeru-SD Robert Fico v utorok po prelomení veta uviedol, že ak prezidentka podá návrh na ÚS, bude to z jej strany nepochopenie politickej reality. R. Fico to považuje za opozičnú politiku. Pripomenul, že prelomenie veta prezidentky schválilo 80 poslancov.

Aktualizované o 21:36: S prelomením veta však pomohli koaličnému Smeru a SNS opozičná ĽSNS a niekoľko nezaradených poslancov. Za predĺženie moratória hlasoval len jeden poslanec zo strany Most-Híd.

Nie je to prvýkrát, kedy poslanci strany Mariana Kotlebu hlasovali spolu so Smerom a SNS. S ich pomocou prešiel napríklad aj ústavný zákon, ktorý zastropoval dôchodkový vek. Kotlebovci koalícii pomohli aj pri hlasovaní o zrušení druhého kola krajských volieb.