Ratingová agentúra Moody's Investors Service varovala, že by mohla zhoršiť hodnotenie úverovej spoľahlivosti niektorých členských krajín eurozóny v prípade, že Grécko opustí eurozónu, alebo Španielsko požiada o pomoc pre svoj bankový sektor. V prípade Španielska bude dopad na ostatné krajiny oveľa nižší než v prípade, že by Grécko prestalo používať euro.

Španielsko v sobotu potvrdilo, že požiada eurozónu o pomoc pre svoje banky, formálnu žiadosť však zatiaľ nepredložilo. Eurozóna potom uviedla, že je pripravená poskytnúť krajine až 100 miliárd eur. Agentúra Moody's ešte pred potvrdením pomoci uviedla, že posudzuje vplyvy pomoci pre Madrid a je pripravená urobiť zmenu ratingu, ktorá by odrážala prípadné riziká pre veriteľov španielskej vlády. Španielsko má teraz u Moody's rating A3. Výhľad je ale negatívny, čo znamená najmenej 40-percentnú možnosť, že agentúra rating zníži.

Žiadosť Španielska o finančnú pomoc pre banky bola podľa hlavného ekonóma Patria Finance Davida Marka nevyhnutná a očakávaná, pričom na nejaký čas môže upokojiť atmosféru na finančných trhoch. „Krátkodobo môže pôsobiť efekt určitej úľavy, pretože nejasná budúcnosť španielskeho bankovníctva má konečne pred sebou jasné riešenie. Španielska vláda uznala, že na problém s bankami nemá dostatok prostriedkov a logicky sa obrátila na ostatné krajiny EÚ, takže tento prvok neistoty je aktuálne vyriešený, respektíve je nastolené jeho riešenie,“ povedal D. Marek. Podľa neho je dôležité, že žiadosť Španielska prišla ešte pred opakovanými gréckymi voľbami, ktoré môžu vyhrotiť problémy bánk nielen v Španielsku.

Problémy bankového sektora v Španielsku sú podľa Moody's do značnej miery obmedzené len na túto krajinu a je pravdepodobné, že sa neprenesú do iných krajín eurozóny. Výnimkou je Taliansko, kde už musela zasiahnuť Európska centrálna banka a nakúpiť štátne dlhopisy, aby pomohla krajine znížiť náklady na úvery. Omnoho rizikovejší pre zníženie ratingu by bol odchod Grécka z eurozóny.

D. Marek upozornil, že po krátkodobej úľave spôsobenej oznámením španielskej vlády sa na finančné trhy opäť vráti neistota ohľadom budúcnosti eurozóny, ktorej aktuálna nestabilita má ďaleko hlbšie korene a zatiaľ sa neobjavil náznak žiadneho riešenia. „Pokrok v oblasti fiškálnej unifikácie a vo vytváraní bankovej únie sa rodí príliš ťažkopádne a pomaly a finančné trhy to začne skôr alebo neskôr opäť znervózňovať. To, že o pomoc už musela požiadať štvrtá zo 17 krajín eurozóny, ukazuje, aká nestabilná architektúra eurozóny aktuálne je. Začína to pripomínať domček z kariet, „podotkol D. Marek, podľa ktorého sa finančné trhy teraz začnú pýtať, ktorá krajina eurozóny bude nasledovať po Španielsku. D. Marek si myslí, že táto otázka bude aktuálna, kým Nemecko nepristúpi na radikálnu zmenu podoby eurozóny.

Klesajúca ekonomika, neudržateľný dlh a politický odpor voči úsporným opatreniam zvyšujú pravdepodobnosť, že Grécko prestane používať euro. Moody's konštatuje, že by to spôsobilo značné straty investorom do gréckych cenných papierov. Niektorí odborníci odhadujú, že by grécka mena stratila polovicu i viac svojej hodnoty v pomere k euru, čo by zvýšilo infláciu a znížilo kúpnu silu v krajine. Súčasne s tým by sa znížila priemyselná výroba, čo by zvýšilo nezamestnanosť. Už dnes je bez práce jeden z piatich Grékov. Odchod krajiny by mohol tiež ohroziť ďalšiu existenciu celej eurozóny, dodáva Moody's.

V prípade odchodu Grécka z eurozóny by najviac ohrozené znížením ratingu boli Cyprus, Portugalsko, Írsko, Taliansko a Španielsko. Všetkých týchto päť krajín má u Moody's negatívny výhľad. Agentúra by však v tomto prípade preskúmala rating všetkých krajín eurozóny, napísali agentúry AP a Reuters.

Ilustračné foto - SITA / AP