Z Moldavska záhadne zmizla miliarda dolárov, krajina je na pokraji bankrotu

Predstavte si, že z bánk sa vyparí miliarda dolárov a nik netuší, kde sú peniaze. Miliarda dolárov síce nie je z pohľadu veľkých krajín obrovské číslo, ale v prípade Moldavska, najchudobnejšej krajiny Európy, táto suma predstavuje 15 percent HDP.

Moldavská centrálna banka odhalila, že tri banky Banca de Economii Moldova, Banca Sociala a Unibank, ktoré kontrolujú tretinu bankových aktív Moldavska, poskytli pôžičky vo výške miliardy dolárov. Problém je, že príjemcovia zdúchli a ich totožnosť sa nepodarilo zistiť.

Fínsky diplomat Pirkka Tapiola, ktorý zastupuje Európsku úniu v tejto krajine s 3,5 miliónmi obyvateľov, len nechápavo podotkol, že „nechápe, ako je možné ukradnúť takú obrovskú sumu v takej maličkej krajine“. K „bankovej krádeži“ malo dôjsť bleskovo (v priebehu 23 až 27. novembra) tesne pred parlamentnými voľbami. Centrálna banka cynicky podotkla, že peniaze sa zrejme spláchli „v temných kanáloch“.

Krádež miliardy dolárov vtiahla krajinu do ekonomickej a politickej krízy. Niet sa čo čudovať. Záhadné zmiznutie miliardy dolárov má pozadie v obrovskej korupcii, ktorá požiera Moldavsko zvnútra.

Peniaze už odoprel MMF, Svetová banka aj Brusel

Začiatkom júla preto EÚ zmrazila krajine 40 až 50 miliónov eur, ktoré mala dostať v rámci programov finančnej pomoci. Rovnako konal aj Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý okamžite zastavil rokovania z júna o novej úverovej linke, ktorá mala pomôcť štátnemu rozpočtu. Poslednú dávku nádeje zmietla zo stola Svetová banka, ktorá odmietla poskytnúť krajine úver vo výške 45 miliónov eur.

Všetky tri inštitúcie sa odvolali na politickú nestabilitu v krajine a nedostatočné kroky vlády, aby sa bankový sektor podobal aspoň trošku západným štandardom. Stopnutím alebo odmietnutím úverových programov krajina prišla o 230 miliónov eur, čo je desatina výdavkov, ktoré chcela tento rok minúť.

To môže veriteľské inštitúcie z dlhodobého hľadiska ešte mrzieť, pretože Moldavsko je krajina podobná Ukrajine. Aj tu je obyvateľstvo rozdelené – niektorí chcú, aby sa krajina konečne pripojila k Európskej únii, druhej časti spojenej s oligarchami a byrokratickým systémom súčasný systém vyhovuje.

Bez vlády a bez EÚ

Moldavsko bolo k EÚ najbližšie v roku 2009, keď sa k moci dostali proeurópske strany a s Bruselom začali vyjednávať. Anexia Krymu v marci 2014 rokovania spomalila a geopolitická urgentnosť riešenia ukrajinskej krízy dostala prednosť.

Moldavsko predsa len podpísalo asociačnú dohodu s EÚ, ktorej súčasťou je aj dohoda o zóne voľného obchodu. Potom sa začali diať veci. Rusko zasiahlo a zakázalo dovoz moldavského vína a počas minulého leta aj ovocia a zeleniny. Po bankovej lúpeži a strate dôvery je cesta k Európskej únii nateraz zabarikádovaná korupciou, bankovou, ekonomickou a politickou krízou.

Vláda v krajine neexistuje. Ešte v júli podal demisiu premiér Chiril Gaburici. Za odvolaním nebola banková krádež, ale odhalenia, že vysokú školu nedokončil a vysokoškolský diplom je falošný. „Nie som politik, ale manažér. Nechcem byť účastníkom politických hier,“ povedal po rezignácii.

Je dosť možné, že expremiér bol k rezignácii donútený vydieraním. Ch. Gaburici len týždeň pred odstúpením vyzval kvôli bankovej krádeži na odvolanie šéfov prokuratúry, centrálnej banky aj komisie pre finančné trhy (CNPF). Deň po tomto vyhlásení bol predvolaný na výsluch kvôli škandálu s diplomom.

Kto je podozrivý z lúpeže

Vyšetrovaním bankovej lúpeže sa ujala americká audítorská spoločnosť Kroll, ktorú si najala bývalá vláda. Tá napísala detailný report, v ktorom upozornila, že peniaze mali zmiznúť v bludisku firiem v daňových rajoch.

V reporte audítori poukázali na 28-ročného moldavského oligarchu Ilana Shora, ktorý sa narodil v Izraeli. V roku 2013 majetkovo vstúpil do Banca de Economii a toxické úvery z troch bánk mal riadiť. Momentálne je v domácom väzení a obvinenia odmieta. Zaujímavosťou je, že napriek väzeniu sa v júni stal novým starostom mestečka Orhei.

Vyšetrovanie celého prípadu stojí na mieste aj pre nedostatok dôkazov. V novembri 2014, keď ku krádeži došlo, polícia našla zhorenú dodávku Volkswagen, v ktorej sa nachádzalo 12 vriec bankových dokumentov, ktoré sa ku krádeži viazali. Evidentne šlo o dobre naplánované zahladenie stôp.

Oligarcha I. Shor mal podľa vyšetrovateľov koordinovať úvery spriazneným firmám a z troch bánk vydolovať maximum. Vyšetrovatelia nemajú priame dôkazy. Opierajú sa však o fakty: offshorové firmy, ktoré patria do skupiny tohto Moldavca, si požičali od bánk septembra 2010 do novembra 2014 približne 750 miliónov dolárov, v súčasnosti úvery dosiahli miliardu eur a úvery sú nevymožiteľné.

I. Shor odmieta akékoľvek špekulácie. Tvrdí, že dodávka, ktorá patrila bezpečnostnej službe Klassica Force, bola ukradnutá komplicmi zlodejov a vypálená do tla.

Za krádežou môžu byť Rusi

Bývalý premiér Moldavska Ion Sturza v televíznej diskusii povedal, že zlodeji miliardy dolárov nie sú v Moldavsku, ale na východe. „Moldavsko pralo peniaze Ruskej federácií,“ povedal.

Vyšetrovatelia z medzinárodnej organizácie Organized Crime and Corruption Report Project (OCCRP) skúmali vlani tisíce dokumentov a zistili, že za krádežou môže byť rovnaká partia Rusov, ktorí za posledných sedem rokov preprali z Ruska približne 20 miliárd eur, tvrdí Huffington Post.

Ide o špekulácie, ale môže ísť o ľudí, ktorí stoja za lokálnymi ruskými bankami a ktoré v nedávnych mesiacoch otvárali pobočky na ukrajinskom Kryme. Jedným z nich je Jevgenij Dvoskin, ktorý bol niekoľkokrát vyšetrovaný v Rusku a USA kvôli praniu špinavých peňazí, ale nikdy mu to nebolo dokázané.

Tento človek má stáť za bankou Genbank, ktorá bola v rebríčku ruských bánk na 315. mieste - s dvoma pobočkami. Po anexii Krymu dokázal v regióne otvoriť takmer 90 pobočiek. Vyšetrovatelia ho podozrievali z vybudovania siete malých bánk, ktoré neviedli bankovú činnosť, ale slúžili výhradne na pranie peňazí a ich vyvádzania do zahraničia. Len v rokoch 2006 až 2007 nimi pretiekli tri miliardy dolárov. Keď sa začalo vyšetrovanie, dostal sa pod ochranu ruskej tajnej služby FSB.

Z vyšetrovania medzinárodných inšpektorov vypadlo aj meno Oleg Vlasov, ktorý mal stáť za jedným z najväčších škandálov po páde Sovietskeho zväzu. Celý prípad má prezývku Laundromat, teda práčka.

V škandále bolo namočené aj Moldavsko. Systém spočíval v prevode peňazí z Ruska do Moldavska a na základe zmanipulovaných rozsudkov kišiňovského súdu došlo k ďalšiemu prevodu peňazí na bankové účty v Lotyšsku a následne ďalej do sveta. Počas troch rokov sa tak z Ruska vypralo asi 20 miliárd dolárov.

O. Vlasov žije momentálne rovnako na Kryme a má šéfovať banke Vechnevolžskij, ktorá bola do anexie Krymu len malou lokálnou bankou v Rusku. Teraz má na polostrove 26 pobočiek, hoci ešte vlani v decembri banka dostala pokutu za nedostatočný boj proti praniu špinavých peňazí.

Ako fungoval model

Moldavsko je už dlhé roky obľúbenou destináciou, cez ktorú Rusi prali peniaze. Systém prania peňazí prebiehal najčastejšie cez falošné firmy v daňových rajoch, ktoré mali v niektorých prípadoch aj malé podiely v moldavských a ruských bankách.

Expertom na takéto firmy v daňových rajoch je Vjačeslav Platon, ktorý je s I. Shorom hlavný podozrivý. Ide o šiesteho najbohatšieho muža v Moldavsku, ktorý bol kedysi politikom a má dvojaké občianstvo - ruské aj moldavské. Pôsobil v správnych radách dvoch bánk - jednou z nich bola aj banka Moldindconbank, ktorá bola v centre pozornosti pre podozrenia z prania špinavých peňazí a má vlastníkov v daňových rajoch.

Ešte v roku 2008, keď moldavskí vyšetrovatelia pátrali po dôkazoch v jednej „nevýznamnej“ kauze prania špinavých peňazí, pri náhodnej razii v Kišiňove zhabali šesť notebookov plných dát. V nich objavili dôkazy o založení a fungovaní desiatok firiem v daňových rajoch. Niektoré z nich ako Luminare LTD patrili práve V. Platonovi.

Firmy v daňových rajoch, ktoré pred siedmimi rokmi vyšetrovatelia objavili (napríklad Mirabax Limited, Liberton Associates, Felina Investments, Albany Insurance, Caldon Holdings), sa neskôr opakovane objavovali v prípadoch prania špinavých peňazí, ale prípad sa vtedy nikdy nevyšetril a z neznámych dôvodov bolo vyšetrovanie v Moldavsku zastavené.

O päť rokov neskôr, teda v apríli 2013, došlo k záhadnému prevodu peňazí z Ruska. Vtedy moldavský sudca Victor Orindas vydal verdikt, kde prikázal skupine ruských firiem previesť na lotyšský účet offshore firmy Mirabax Limited 580 miliónov dolárov. Išlo pritom o tú istú firmu, na ktorú vyšetrovatelia natrafili v roku 2008.

Podľa medzinárodných vyšetrovateľov z OCCRP bol systém pomerne jednoduchý. Ak chceli Rusi vyviesť peniaze za hranice, vystupovali ako ručiteľ medzi dvoma fiktívnymi firmami, ktoré majú medzi sebou pohľadávky a záväzky. Zrazu sa stalo, že firma A nezaplatila firme B svoj dlh. Na rad prišiel skorumpovaný sudca, ktorý potvrdil nezaplatený dlh a preto skupina ruských firiem, ktorá vystupovala ako ručiteľ kontraktu, musela za firmu A zaplatiť. Došlo na prvý pohľad k legálnemu prevodu peňazí, ktorý sa mal realizovať cez banku Moldindconbank, kde bol V. Platon pred dvoma rokmi viceprezidentom.

Systém podobný miliardovej krádeži

Aktuálna „krádež“ miliardy dolárov je s popísaným modelom prania špinavých peňazí v jednej veci podobná. Tri moldavské banky, ktoré sú do škandálu zaplatené, majú minoritných vlastníkov rovnako ako Moldindconbank v daňových rajoch.

Ani jedna z týchto firiem nevlastnila v bankách viac ako päťpercentný podiel. Táto hranica je podľa moldavskej centrálnej banky kľúčová, pretože podiel nad piatimi percentami je prísnejšie kontrolovaný a predaj takého podielu podlieha súhlasu regulátora (po prevalení škandálu sa kontrolovaný podiel znížil na percento).

Tieto akcionárske firmy z daňových rajoch dostávali od roku 2008 od bánk obrovské úvery, ktoré podľa vyšetrovateľov nemali nikdy splácať, čím ticho tunelovali banky. V. Platon po prevalení škandálu z Moldavska ušiel a je v celom prípade rovnako podozrivý ako oligarcha I. Shor.

Centrálna banka aj komisia pre finančné trhy (CNPF) zlyhala pri dohľade, pretože prehliadali krádeže, ktoré sa v bankách diali dlhé roky.