Deflácia znamená pre ekonómov o niečo viac než len „pokles cien“. Jednotlivé ceny neustále stúpajú a klesajú, čo naznačuje zmeny v ponuke a dopyte po jednom produkte. Deflácia je však širší pokles viacerých cien. Ich všeobecný pokles je signálom, že v ekonomike existuje nerovnováha, čo je väčší problém ako nerovnováha na jednom konkrétnom produktovom trhu, píše denník Financial Times.
Čína má dnes negatívnu mieru inflácie v širokej škále položiek. Spotrebiteľské ceny klesli v júli prvýkrát za dva roky. Potraviny (konkrétne bravčové a iné druhy mäsa) sú hlavnou súčasťou cenových výkyvov. Ceny mäsa spadli v júli medziročne o 14 percent, v auguste sa už pokles zmiernil na 10,5 percenta.
Rovnako lacnejú aj domáce spotrebiče a doprava. Výrazne sa však zvyšujú ceny v oblastiach, ako je napríklad cestovný ruch. Ceny výrobcov v auguste pokračovali v poklese už 11. mesiac po sebe. Čínske exportné ceny klesajú vo väčšine kategórií produktov. To vyvoláva otázku, či Čína môže svoju defláciu exportovať do zvyšku sveta.
Čína je na konci mnohých globálnych výrobných reťazcov a je najväčším svetovým výrobcom aj významným exportérom. Z toho vyplýva, že tendencie vo vnútri krajiny by mohli pretiecť aj do vyspelých ekonomík. Keby to všetko bolo také jednoduché, uvažuje FT.
Deje sa toho veľa
Dôležité je povedať, že Čína je na konci mnohých výrobných reťazcov, ale nie na konci dodávateľských reťazcov. Tie končia v nákupných centrách a na webových stránkach maloobchodníkov v Európe a Spojených štátoch. Medzi bránou továrne a koncovým spotrebiteľom sa toho deje veľa.
Spotrebiteľ neplatí len za tovar, ale musí prispieť aj na pokrytie daní, nákladov na skladovanie, dopravu, veľkoobchodných aj maloobchodných nákladov či reklamy. A, samozrejme, sú tu ziskové marže pre každý článok predlžujúceho sa dodávateľského reťazca. Každý z týchto článkov je miestnym tvorcom ceny, ktorú platí spotrebiteľ. Hýbe ňou nezávisle od cien vývozcov alebo domácich výrobcov.
Napríklad odevy, obuv a nábytok do domácnosti tvoria spolu niečo vyše desať percent amerického dovozu z Číny. V týchto sektoroch dostávajú domáci a zahraniční výrobcovia približne 30 až 40 percent ceny, ktorú platí americký spotrebiteľ. Za autá dostávajú výrobcovia asi dve tretiny spotrebiteľskej ceny. Vo všeobecnosti však vývozca predávajúci v USA môže očakávať, že dostane menej ako polovicu ceny, ktorú zaplatí konečný spotrebiteľ.
Takže deflácia čínskych vývozných cien, bude pravdepodobne pre zvyšok sveta len miernou dezinflačnou silou. Náklady a ziskové marže, ktoré sa objavujú neskôr v dodávateľskom reťazci, obmedzujú možnosti Číny ovplyvňovať spotrebiteľské ceny v rozvinutých ekonomikách v Amerike aj v Európe.
Ďalšie dôležité správy
