Dopyt po odborníkoch na boj proti kriminalite na sieti však vysoko presahuje ponuku. Firmy a vládne úrady sa začínajú o expertov naťahovať a lákajú ich vysokými platmi."Títo ľudia si prácu vyberajú podľa platu, životných podmienok a miery byrokracie. Vlády v tomto smere väčšinou veľa neponúkajú," tvrdí Chris Finan, ktorý dva roky pôsobil ako bezpečnostný expert v Bielom dome.

Škody spôsobené ročne hackermi sa odhadujú na 80 až 400 miliárd dolárov. Útoky sa zameriavajú na ilegálne transfery peňažných prostriedkov, čoraz častejšie sú krádeže kódov kreditných kariet. Do sféry kybernetických zločinov patria aj útoky na duševné vlastníctvo a sieťová priemyselná špionáž. Stanoviť presnú celkovú výšku spôsobených škôd je prakticky nemožné.

Dopyt po internetových bezpečnostných expertoch za týchto okolností prudko stúpa. Internetový gigant Google zháňa okolo 130 odborníkov v oblasti IT bezpečnosti, expertoc hľadajú americké zbrojné firmy Lockheed Martin a BAE Systems. Podľa amerických štatistikov sa v USA počet pracovných miest v tomto odbore do roku 2020 zvýši o 65 700, teda o viac ako pätinu. Celosvetovo je situácia obdobná.

Platy vo sfére internetovej bezpečnosti sa ročne zvyšujú o päť až sedem percent. Absolvent univerzity s kvalitným IT diplomom môže pomýšľať na plat 100-tisíc dolárov ročne s možnosťou bonusov v rovnakej výške. Vysoké školy ale takých ľudí produkujú len málo. Študenti si navyše často sťažujú, že štúdium je príliš teoretické a v boji s kybernetickou zločinnosťou príliš nepomáha.

Diplom v odbore IT ale často ani nie je potrebný. Dobre platené sú aj posty softvérových betatesterov, ktorí v počítačových programoch vyhľadávajú chyby, alebo pátrači po počítačových vírusoch. Školy a vedecké ústavy v USA usporadúvajú súťaže pre záujemcov, pri ktorých počítačové vzdelanie mnohokrát nepomáha. Tí najúspešnejší majú šancu na post s ročným ohodnotením až 140-tisíc dolárov. V privátnom sektore môže špičková sila dostať až 200-tisíc dolárov.

Odborníkov v západných krajinách vyhľadávajú aj štáty ako Rusko a Čína alebo potenciálne kybernetické mocnosti Irán a KĽDR. Lovia najmä medzi hackermi, ktorí by im mohli pomôcť s kybernetickými útokmi. Moskva a Peking, ktorých Západ obviňuje z opakovaných útokov na vládne a komerčné servery, ale akýkoľvek podiel na tomto druhu zločinnosti popierajú.