V dejinách menovej politiky eurozóny nastal minulý týždeň historický okamih. Európska centrálna banka (ECB) oznámila, že bude kupovať krátkodobé štátne dlhopisy problémových členov menovej únie. Robila to sporadicky aj doteraz, no odteraz sa z pokútnej výnimky stáva štandardný nástroj, ktorý banka mieni využívať v neobmedzenom rozsahu. Vyslyšala tak vystresovaných politikov a ekonómov a nasadila megazbraň, po ktorej tak dlho volali, aby sa uľavilo ťažko skúšaným periférnym ekonomikám.
Komentátori vravia, že šéf ECB Mario Draghi kúpil politikom ďalší čas, aby mohli dať do poriadku domáce verejné financie a zaviesť fiškálnu či bankovú úniu. Intervencia na dlhopisovom trhu zníži úrokové náklady trpiacich štátov, odblokuje transmisný mechanizmus menovej politiky a prípadnej inflácii banka zabráni sťahovaním nadmerného objemu peňazí z obehu. Toľko romantické predstavy.
Z ECB sa však v priebehu tohto horúceho leta, keď stúplo úročenie španielskeho a talianskeho dlhu na historické maximá, nestal iba veriteľ poslednej inštancie. Čoraz viac je zrejmé, že monopolného výrobcu peňazí v eurozóne považuje čoraz viac politikov a vplyvných ekonómov za poslednú nádej. Za jedinú inštitúciu, ktorá môže zabrániť fiškálnemu a následne ekonomického kolapsu.
Nervozita stúpa s každou novou štatistikou. Predstihové ukazovatele naznačujú, že eurozónu čaká hospodársky útlm aj v treťom kvartáli a že sa netýka iba európskych ekonomík. Negatívne správy prichádzajú aj z USA, Číny, Indie či Japonska, čiže z veľkých krajín, o ktoré sa opierajú nádeje mnohých európskych exportérov.
ECB v tejto situácii naozaj iba kupuje čas. A politici tento „dar“ vôbec nevyužívajú účelne. V ich výrokoch i činoch možno čítať beznádej a presúvanie zodpovednosti na iných. Napríklad na Nemcov. Ale aj nemecký priemysel sa spomaľuje a aj nemecká ekonomika má svoje limity, aké cudzie záťaže ešte dokáže zniesť.
Ak španielski, talianski, portugalskí či francúzski politici neboli schopní zastaviť zadlžovanie, keď mali úroky znesiteľné, dokopú sa k tomu teraz, keď ich ekonomikám horí pod nohami a väčšiemu požiaru zabraňuje iba M. Draghi bezprecedentným porušením misie frankfurtskej menovej autority? Že je jeho „pomoc“ podmienená nejakými reformnými aktivitami, je vo svetle reálnych skúseností v Európe iba technický detail, s ktorým sa dá veľmi umne narábať.
Zdá sa, že záťaže susedov nakoniec pristanú na nemeckých pleciach. A ECB už potom nebude skupovať iba bondy najväčších hriešnikov, ale všetkých a bez podmienok. A to už dlhová dráma vstúpi do finále, v ktorom pôjde o naše úspory. Ale koho už na tomto kontinente zaujímajú sporitelia?
Viac o téme si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU 36/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
