Jeden z návrhov na stíhanie ruského prezidenta Vladimira Putina za jeho vojnu na Ukrajine sa vracia do Norimbergu, kde osobitný tribunál súdil nacistických predstaviteľov po druhej svetovej vojne. Táto myšlienka je sporná, napísal v pondelok americký denník The Wall Street Journal (WSJ).
Zločiny proti mieru
Tribunál v Norimbergu sa zaoberal kľúčovým zločinom, za aký dovtedy a ani odvtedy ešte nikto nebol medzinárodne súdený – zločinom vedenia agresívnej vojny, v tom čase nazývanom „zločinmi proti mieru", uvádza denník.
Niektorí odborníci i verejní činitelia tvrdia, že ruskí lídri by mali byť podobne stíhaní za vojenskú inváziu na Ukrajinu. Majú na mysli špeciálny tribunál s vysokopostavenými obžalovanými vrátane ruského prezidenta Vladimira Putina, píše WSJ.
Tribunál by „signalizoval naše odhodlanie, že zločin agresie nebude tolerovaný a že nenecháme kameň na kameni v záujme ukončenia hrozných udalostí, ktorých sme teraz svedkami", uviedli v marcovom vyhlásení viacerí medzinárodní právnici, bývalý norimberský žalobca i britský expremiér Gordon Brown.
Bolo by to ťažké
Návrh, ktorý podporuje ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, je súčasťou širšieho úsilia o vyvodenie zodpovednosti, ktoré sa sústreďuje na tri základné otázky: koho stíhať za násilie na Ukrajine, kde ho stíhať a za aké zločiny podľa medzinárodného práva, spresňuje WSJ.
Jedno úsilie už prebieha na Medzinárodnom trestnom súde (ICC) v Haagu, kde prokurátor Karim Khan začal vyšetrovanie týkajúce sa možných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine vrátane udalostí v meste Buča pri Kyjeve.
Zástancovia tvrdia, že stíhanie Putina za vojnové zločiny na ICC by síce nebolo nemožné, bolo by však ťažké, pretože sudcov treba presvedčiť dôkazmi o spojitosti medzi rozhodnutiami Kremľa a konkrétnymi brutalitami na bojisku. Obvinenie zo zločinu agresie by podľa nich umožnilo prokurátorom ísť priamo do Moskvy, píše denník.
Skutočnosť, že Rusko nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, zakladajúcej zmluvy tohto súdu, bráni ICC pokračovať vo vyšetrovaní agresie. Výnimkou by bolo, keby Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) postúpila prípad ICC, to však zrejme neprichádza do úvahy, keďže Rusko má ako stály člen rady právo veta.
To je dôvod, prečo niektorí experti v oblasti práva prišli s myšlienkou špeciálneho tribunálu pre obvinenia z agresie, aj keď spôsob jeho vzniku je predmetom rozsiahlych diskusií. Dva známe tribunály pre vojnové zločiny zriadené v 90. rokoch – Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a tribunál pre genocídu v Rwande – zriadila Bezpečnostná rada OSN, pripomína denník.
Odvolávajú sa na ďalšie príklady
Jednou z možností by bolo pozvoľna nasledovať model vychádzajúci z norimberského tribunálu, ktorý vytvorili USA, Sovietsky zväz, Francúzsko a Británia s cieľom stíhať nemeckých obžalovaných. Skupina vplyvných krajín, vrátane napríklad USA, Spojeného kráľovstva a Francúzska, by sa podobne mohla spojiť s Ukrajinou a vytvoriť tribunál.
Oponenti však tvrdia, že súd s malou skupinou krajín by nemal medzinárodnú legitimitu a mohol by čeliť obvineniam zo selektívnej spravodlivosti, upozorňuje WSJ.
Iným modelom by bol tribunál vytvorený Ukrajinou a medzinárodnou organizáciou, akou je OSN. OSN sa podieľala aj na vytvorení špeciálneho súdu pre občiansku vojnu v Sierre Leone a súdu v Kambodži, ktorý sa zaoberal zverstvami Červených Khmérov.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) minulý týždeň podporilo výzvy na zriadenie tribunálu v otázke agresie, pripomína WSJ.
Odporučilo, aby bol vytvorený zmluvou medzi „rovnako zmýšľajúcimi krajinami" a schválený Valným zhromaždením OSN, pričom by mal získať podporu organizácií, ako je samotné PZ RE a Európska únia, uvádza The Wall Street Journal.
Bez ohľadu na to, ako tribunál vznikne, čelí podľa periodika praktickej prekážke – dostať naň ruských obžalovaných.
Ako zástancovia osobitného tribunálu pre proces v prípade agresie pripúšťajú, je nepravdepodobné, že si Putin alebo ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sadnú na lavicu obžalovaných. Ich protiargumentom však je: „Nikdy neviete," uvádza WSJ.
Odvolávajú sa pritom na príklady, akými boli nacistický vodca Hermann Göring, bývalý juhoslovanský a srbský prezident Slobodan Miloševič či libérijský exprezident Charles Taylor, ktorí napriek prekážkam nakoniec skončili pred medzinárodnými súdmi.
V prípade ďalších sa to však nepodarilo – napríklad sudánsky exprezident Umar Bašír je hľadaný pre proces z genocídy už od roku 2009, uzatvára The Wall Street Journal.
Ďalšie dôležité správy
