Zníženie dlhu by Gréci dosiahli vtedy, ak by aplikovali všetky reformy a škrty, ktoré žiadajú veritelia Troiky –MMF, ECB a EK. K utajeným dokumentom sa dostali britský denník The Guardian a nemecký denník Süddeutsche Zeitung.
Dokumenty potvrdzujú slová gréckeho ministra financií Janisa Varoufakisa, ktorý pri rokovaniach zdôrazňoval, že krajina potrebuje časť dlhu odpustiť alebo zmierniť podmienky splácania, inak sa nevráti do ekonomického rastu.
Analýza MMF sa z časti dostala dokonca do otázky gréckeho referenda, ktoré spomína takzvanú Predbežnú analýzu dlhovej udržateľnosti. Ako sa tam dostala "tajná analýza MMF" je neznáme. Časť z analýzy sa preložila do gréckej verzie pôvodného dokumentu. Server Bloomberg si všimol, že pri preklade do gréčtiny prekladatelia urobili zásadné chyby.
Predikcia vývoja dlhu v Grécku podľa MMF Zdroj: WSJ.com
Výška dlhu vo výške 118 percent by bola aj v roku 2030 stále nad psychologickým limitom 110 percent HDP, ktorý považuje MMF za hranicu pre udržateľný dlh. Utajená analýza MMF pripúšťa, že Grécko bude potrebovať „významné ústupky“, aby malo akú-takú šancu zbaviť sa obrieho dlhu.
Menšia odbočka. Objektívne treba povedať, že dlh Grécka má skvelé podmienky na splácanie. Gréci si ešte niekoľko rokov budú užívať, že nemusia platiť z eurovalu žiadne úroky - istiny sú splatné až od 2032 do 2054, časť dlhu sa začína amortizovať v 2022. Čiže Grécko ešte sedem rokov nebude platiť na dlh z EFSF, teda mu nie je žiadnou záťažou pre rozpočet.
Grécko má aj bilaterálne pôžičky krajín eurozóny, ktoré sa mu boli poskytnuté v roku 2010 ešte pred schválením eurovalu. Podobne ako pri pôžičkách od EFSF je splatnosť týchto pôžičiek posunutá do budúcnosti, Grécko však na tieto pôžičky úroky platí. Ide skôr o smiešne úroky, ktoré sú pol percentuálneho bodu nad 6-mesačným Euriborom - to môže byť v súčasnosti okolo 0,55 percenta ročne. Dlhy voči MMF sú iná káva, keďže fond je nadriadený veriteľ a reštrukturalizácia je možný skôr len v teoretickej rovine, rovnako aj dlhy ECB, ktorá skupovala v minulosti grécke dlhopisy.
Zaujímavosti:
- verejný dlh Grécka je vo výške 342 miliárd eur
- v prepočte je dlh na jedného Grécka 31-tisíc eur
- ak by sme rozmenili tento dlh na jednodolárovky, oblepili by sme Zem 1478-krát
- ak by sme rozmenili dlh na jednodolárovky a tie poukladali vedľa seba vznikla by reťaz dlhá 41,5 tisíc kilometrov.
Vráťme sa ale k analýze MMF. Ten urobil tri modely ekonomického vývoja Grécka. V naivnom a najpozitívnejšom scenári fond počítal, že Gréci budú rásť štvorpercentným rastom HDP v priebehu najbližších piatich rokoch. V tomto scenári sa počítalo aj s príjmami z privatizácie vo výške 15 miliárd eur, ktoré sú päťkrát vyššie ako realistické odhady. Ak by sa tento naivný scenár predsa len naplnil v praxi, Grécko by v roku 2022 malo na pleciach stále formálne neudržateľný dlh vo výške 124 percent HDP, ale v roku 2030 by mal klesnúť na normálnejšiu úroveň 84 percent.
Pri len čiastočnom uskutočňovaní reforiem by sa grécky dlh znížil na 135 percent a v najhoršom prípade, ktorý MMF označuje za najpravdepodobnejší, by do siedmich rokov zostúpil len na 142 percent HDP.
Pritom podľa dohody o druhom záchrannom balíku pre Grécko z roku 2012 (tento balík skončil 30. júna v utorok) mal grécky dlh do roku 2020 klesnúť na 124 percent a do roku 2022 pod 110 percent. Analýza MMF jasne preukázala, že tento plán nie je reálny ani v najoptimistickejších snoch. „Je jasné, že politické sklzy a neistota v posledných mesiacoch urobili dosiahnutie cieľov v roku 2012 nemožnými podľa akéhokoľvek scenára,“ píše MMF.
Lagarde: rozdvojená osobnosť
Šéfka MMF Christine Lagarde aj napriek internej štúdii bola jedným z najväčších kritikov Grécka a tvrdým zástancom reforiem, škrtov a nutnosti splatiť MMF poslednú splátku vo výške 1,55 miliardy eur. Vyhrážala sa, že referendum nebude platné a že krajina sa ocitne v okamžitej platobnej neschopnosti. Jej správanie pred Gréckom je odlišné ako obsah analýz, ktoré boli publikované aj na verejnosti.
V júni vyšla asi tá najzásadnejšia. V nej fond uznal, že znižovanie dlhov cestou škrtov môže byť pre ekonomiky štátov škodlivé a v niektorých prípadoch je lepšie ich odložiť a radšej investovať do infraštruktúry aj za cenu ďalšieho zadlženia.
Tento efekt by mal v konečnom dôsledku priniesť ekonomický rast, ktorý následne v ďalších rokoch pomôže dlhy krajiny znížiť. Krajiny by mali podľa odporúčaní MMF „organicky“ splácať podlžnosti s postupným nábehom v ekonomike. Inými slovami, keď ekonomika rastie, krajiny by nemali zanevrieť na splácanie záväzkov.
Grécky minister financií J. Varoufakis ešte pred vyhrotením krízy vo februári navrhol model, v ktorom bude dlh postupne vymieňaný za dlhopisy, ktoré sú naviazané na hospodársky rast.
Dlhopis naviazaný na ekonomický rast funguje tak, že ak HDP v danom období rastie slabšie ako vopred stanovená úroveň, úrok z dlhu je zodpovedajúcim spôsobom znížený. Keď však rastie ekonomika rýchlejšie, ako sa predpokladalo, úrok sa zvyšuje. V roku 2005 bol podobný mechanizmus použitý napríklad v Argentíne v rámci reštrukturalizácie dlhu. Tento model splácania dlhov objavil už v 30. rokoch známy ekonóm John Maynard Keynes a dal im názov „Bisque bonds“.
Napriek tomu ostal tento nápad nepochopený aj Christine Lagardeovou. Bez ohľadu na to, či šéfka MMF (ne)verí, že Grécko bude so štatistikami rastu cielene manipulovať, aby si znižovalo splátky, nápad J. Varoufakisa s dlhopismi bol podobným riešením situácie v Grécku, ako to navrhoval aj menový fond. Napriek tomu neprešiel.
Ďalšia analýza MMF sa objavila v denníku The Financial Times vo štvrtok. Fond varuje, že Grécko bude počas nasledujúcich troch rokov potrebovať ďalšie miliardy eur pomoci. Krajinu navyše podľa čerstvej predpovede MMF čakajú desaťročia prežívania s obrovským dlhom. Akákoľvek kríza navyše problémy Grécka podľa fondu ešte prehĺbi.
"Veľmi podstatné zmeny v politike od začiatku roka viedli k podstatnému zvýšeniu finančných potrieb. V rámci balíka navrhovaného inštitúciami Grécku by tieto (finančné) potreby mohli od októbra 2015 do konca roka 2018 dosiahnuť 50 miliárd eur, čo si vyžaduje nové peniaze z Európy vo výške 36 miliárd v rámci trojročného obdobia," cituje MMF britský denník Guardian. Aby bolo grécke hospodárstvo v nasledujúcich desaťročiach vôbec životaschopné, navrhuje MMF odložiť prvé splátky dlhov o 20 rokov.
Z európskych fondov si Grécku bude vyžadovať najmenej 36 miliárd a 14 miliárd eur pridá MMF. Tieto úvery by mali krajine pomôcť sa nadýchnuť a stabilizovať ekonomiku.
Chyby MMF
MMF aj podľa denníka The Financial Times v roku 2010 nebránil Grécko a tlačil na pílu - škrty, reformy a nič iné. Gréci by sa mohli právom cítiť poškodení a tvrdiť, že veriteľov varovali.
"#Greece has refused to take the tough steps that the other crisis-ridden countries have taken". Really? pic.twitter.com/5dO7za2Wmt
— Simon Tilford (@SimonTilford) June 29, 2015Výsledkom bolo šesť rokov ekonomickej depresie, deflačných špirál, 26-percentuálny pokles HDP a viac ako polovica nezamestnaných mladých ľudí, čo viedlo k masovému odchodu mladých a šikovných za hranice.
S pomocou vládnej Syrizy sa Grécko omeškalo so splátkou MMF a ocitlo sa v klube neplatičov po boku Sudánu, Zimbabwe a Somálska. Utorok, keď Grécko nezaplatilo svoju splátku, bol dňom hanby nielen pre Grékov, ale aj pre MMF. V súčasnosti sa preto mnohí prikláňajú k názoru, že dlh krajiny sa mal odpísať už v roku 2010, keď fondu šéfoval Francúz Dominique Strauss-Kahn, ktorý odstúpil po obvineniach s prostitútkami.
Pred piatimi rokmi bol dlh Grécka ešte na znesiteľnej úrovni 133 percent. Šéf MMF však vypočul prosby Bruselu a uznal, že verejný dlh sa nebude reštrukturalizovať a krajina ho bude musieť splácať v plnej výške. K tomu došlo z nutnosti až o dva roky neskôr.
MMF ako nezávislá inštitúcia dala prednosť nemeckým a francúzskym bankám, ktoré mali účtovné knihy intoxikované gréckym dlhom, napísal ekonóm Joseph Stiglitz. Odpisy týchto dlhov by potopili banky, preto sa pre rozhodnutie Bruselu dá nájsť pochopenie. To však neplatí pre správanie nezávislej inštitúcie ako MMF.
"Druhé hrozné zlyhanie spočívalo v podceňovaní negatívneho vplyvu rozpočtových škrtov na ekonomiku. Fond predpokladal relatívne krátku recesiu," píše Ben Chu z denníka The Independent. Toto zlyhanie fond priznal už v roku 2013, keď oznámil, že s partnermi výrazne podcenil vplyv úsporných opatrení, medzi ktoré patrili výdavkové škrty a zvýšenie daní.
Fond tiež priznal, že v prípade Grécka znížil latku pri hodnotení dlhu, čo mohlo vyvolať obavy o nestrannosť fondu. V čase poskytnutia pomoci niektorí členovia kritizovali MMF, že dal Grécku vzhľadom k veľkosti jeho ekonomiky príliš veľa peňazí, a obviňovali fond, že sa nechá príliš ovplyvňovať svojimi členmi z Európy.
Pred pár týždňami napísal o chybách MMF aj denník Daily Telegraph, ktorý oslovil člena MMF Ashoka Modyho, ktorý bol zodpovedný za finančnú pomoc v Írsku. "Za posledných päť rokov som sa naučil, aké úžasne zlé je nanútiť úsporné opatrenia krajine, ktorá je v deflácii," povedal.
Hoci na verejnosti Ch. Lagarde zastávala názor, že Syriza musí prijať ďalšie reformy, akými sú okresanie dôchodkov či zvyšovanie DPH, vo vnútri MMF panoval na to iný názor. "Som úprimne šokovaný, že sa vôbec vedie debata o zvyšovaní DPH za týchto okolností," povedal A. Mody k situácii v Grécku. Dodal, že veritelia zvolili ku Grécku zlú stratégiu a čím dlhšie to bude trvať, tým viac to bude obe strany stáť.
B. Chu tvrdí, že chyby, ktoré urobil MMF, spôsobili, že sa narušila dôvera medzi veriteľmi a Gréckom. V médiách sa často argumentuje tým, že leniví Gréci zneužili štedrosť bohatých susedov.
V skutočnosti z dvoch balíkov pomoci (spolu ide o 240 miliárd eur) drvivá väčšina z týchto peňazí sa jednoducho preliala na rekapitalizáciu bánk a splácanie veriteľov. Z tejto pomoci mali Gréci na interné účely len 10 percent - z nich sa financovali potrebné reformy a plátali sociálne defekty po škrtoch.
Za súčasnú situáciu je, samozrejme, zodpovedné Grécko, ktoré si lajdáckym hospodárením a falšovaním štatistík vykopalo vlastný hrob, ale to neospravedlňuje chyby, ktoré urobila nestranná inštitúcia ako MMF, ktorá až po rokoch zisťuje, že laxne rozdávala pôžičky a tlačila do svojich rozhodnutí politické záujmy.
