Medzinárodný menový fond (MMF) poskytne v rámci ďalšieho záchranného balíčka pre Grécko len 13 miliárd eur. To je výrazne menej, ako bol ochotný požičať v minulosti. Vzrastie tak finančná záťaž pre ostatné krajiny eurozóny, ktoré sa na pomoc budú skladať. Informuje o tom dnes denník The Wall Street Journal. Celkovo má ďalšia pomoc pre Grécko dosiahnuť 130 miliárd eur.

Menší úver podľa nemenovaného zdroja denníka odráža strach MMF z vlastnej angažovanosti v eurozóne, ktorá už prekračuje rozumnú hranicu. To bude znamenať veľký problém pre vlády členských štátov eurozóny, ktoré sa snažia zmenšiť vlastný príspevok k záchrane Grécka na minimum, ale takto budú nútené vybrať takmer 120 miliárd eur.

Podľa hovorkyne MMF o výške príspevku k ďalšej záchrane Grécka ešte nebolo rozhodnuté a bude sa o nej rokovať predovšetkým v pondelok počas zasadnutia ministrov financií eurozóny.

Menový fond už v minulosti odsúhlasil pôžičky vo výške 30 miliárd eur pre Grécko, 22,5 miliardy eur pre Írsko a 26 miliárd eur pre Portugalsko. To je mnohonásobne viac, než činí podiel týchto krajín v MMF. Obvyklá pôžička štátom by pritom nemala presiahnuť šesťnásobok podielu členských štátov. Fond sa tak na záchrane všetkých troch krajín eurozóny podieľal zhruba tretinou.

Grécko podrobnosti úveru ešte dohaduje

Grécko stále dohaduje podrobnosti záchranného úveru, ktorý má zabrániť chaotickému bankrotu krajiny. Zdroje z eurozóny ale tvrdia, že Európska centrálna banka (ECB) už začala meniť grécke dlhopisy za nové a s výmenou chce byť hotová do konca víkendu. Grécko sa do piatku malo so súkromnými veriteľmi dohodnúť na podrobnostiach zníženia dlhu, nie je ale jasné, či v tejto otázke nastal výraznejší pokrok.

Nádeje na skorú dohodu však narastajú a včera ich povzbudila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá hovorila s talianskym premiérom Mariom Montim a predsedom gréckej vlády Lukasom Papadimosom. Činitelia po telefonickom rozhovore uviedli, že vidia postup v rokovaní optimisticky a veria, že sa dohodu podarí uzavrieť v pondelok.

Zdroje z centrálnych bánk agentúre Reuters povedali, že ECB teraz skúma, či má dovoliť, aby grécke dlhopisy v investičnom portfóliu centrálnych bánk krajín eurozóny podliehali rovnakým odpisom, ku ktorým sa chystajú súkromní veritelia. Centrálne banky držia grécke papiere za zhruba 20 miliárd eur a ak by súhlasili so stratou, Atény by mali okamžite k dispozícii asi 14 miliárd eur.

Zahraničný dlh Grécka dosahuje asi 350 miliárd eur, z toho na súkromných veriteľov, čo sú hlavne banky a poisťovne, pripadá asi 200 miliárd eur. Veritelia by sa pri výmene terajších obligácií za nové mali vzdať asi polovice nominálnej hodnoty dlhopisov, čo je zhruba 100 miliárd eur. Vzhľadom k tomu, že nové dlhopisy budú menej úročené a budú mať aj dlhšiu dobu splatnosti, reálna strata investície pre súkromných veriteľov dosiahne zrejme až 70 percent.

Ilustračné foto na titulke - SITA / AP