Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK zameriavajúci sa na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov vypracovala agentúra STEM/MARK, ukázal nielen mnoho spoločných znakov mladých (18 – 30 rokov) Čechov a Slovákov v otázkach osobných financií, úverov a finančnej gramotnosti, ale aj celý rad odlišností.
Mladí Česi a Slováci prikladajú peniazom rovnakú dôležitosť, pri nákupoch preferujú kvalitu nad cenou a v prípade finančných problémov sa zrieknu výdavkov na dovolenku, cestovanie alebo kultúru. Viac mladých Čechov než Slovákov priznáva medzery vo finančnej gramotnosti, ktorej základy Česi získavajú hlavne od svojich rodičov, zatiaľ čo mladí Slováci získavajú informácie v rovnakej miere od rodičov, z internetu a v škole. Finančné pôžičky považujú za výhodné asi len dve pätiny mladých Čechov, zatiaľ čo na Slovensku ide o polovicu opýtaných. Vlastnú skúsenosť s pôžičkami majú mladí Česi podobnú ako Slováci, v súčasnosti má nejakú pôžičku približne polovica respondentov z oboch krajín.
„Keď si mladí Česi alebo Slováci požičiavajú, v drvivej väčšine ide o úver na bývanie a približne vo štvrtine prípadov o pôžičku na nákup auta. Česi si však takmer trojnásobne viac než Slováci požičiavajú na splácanie svojich súčasných dlhov, čo je bohužiaľ cesta do tzv. dlhovej pasce. Mladí Česi sa tiež viac nechávajú zlákať ponukami rýchlych spotrebiteľských úverov a mikropôžičiek,“ uvádza Jaroslava Palendalová, generálna riaditeľka spoločnosti KRUK.
Vlastné bývanie sa stáva luxusom pre bohatších ľudí
Väčšina zadlžených Čechov i Slovákov má len jednu pôžičku, medzi mladými ľuďmi, ktorí majú päť a viac pôžičiek je však päťkrát viac Čechov. Zatiaľ čo mladí Česi priemerne dlžia približne 40-tisíc eur, priemer medzi slovenskými respondentmi je 41-tisíc eur. Prvú pôžičku si Česi i Slováci najčastejšie zhodne berú v 24 rokoch.
„V prístupe k dlhom a ich splácaniu sú si mladí Česi a Slováci veľmi podobní. Drvivá väčšina mladých dlžníkov spláca svoje záväzky pravidelne a bez problémov, ale každý dvanásty má dlhy po splatnosti. Veľmi sa pritom líši spôsob riešenia nesplácaných záväzkov. Zatiaľ čo Česi si nájdu ďalšiu prácu, aby zvýšili svoje príjmy alebo si požičajú od príbuzných či priateľov, mladí Slováci sa hlavne snažia dohodnúť s veriteľmi na splátkovom kalendári,“ dodáva Jaroslava Palendalová.
Sporivejším národom sú jednoznačne Slováci. Peniaze pravidelne odkladajú viac než dve tretiny mladých Slovákov, v Česku sporí len polovica mladých. Slováci výrazne viac veria termínovaným a sporiacim účtom a penzijným fondom, zatiaľ čo medzi mladými Čechmi je veľmi populárne stavebné sporenie. Štvrtina mladých Čechov zhodnocuje svoje financie investovaním, zatiaľ čo na Slovensku investuje viac než tretina mladých ľudí. Najčastejšie sú investície do podielových fondov, akcií a dlhopisov.
