Mladí ľudia vnímajú pandémiu z pozitívnej stránky omnoho častejšie, ukazuje prieskum

Pandémia ochorenia Covid-19 spôsobila, že ľudia najťažšie znášajú zhoršenie duševnej pohody, obmedzenie fyzických aktivít, oslabenie zdravia, a tiež negatívne dopady na ekonomické postavenie. Vyplýva to z  prieskumu spoločnosti Actly, ktorý sa uskutočnil 10.-13. apríla na vzorke tisíc respondentov. Zameraný bol na reflexiu toho, ako sa obdobie viac ako roka odzrkadlilo v skúsenostiach ľudí z ich každodenného života.

Najviac ľudí sa dotýka pocit duševnej nepohody. Priznáva ho až 55 percent opýtaných. Zhoršením duševnej pohody trpia najviac ľudia vo veku 30 – 49 rokov. Medzi najmladšími sa každý piaty cíti v lepšej duševnej pohode ako pred pandémiou. Skoro polovica respondentov obmedzila fyzický pohyb a športovanie, hoci na druhej strane 14 percent sa športovej aktivite venuje viac.

Panémia spôsobila, že ľuďia začali oveľa intenzívnejšie využívať digitálne technológie. Zlepšenie v ich zvládaní avizujú všetky vekové kategórie, najviac najmladší. Len v skupine ľudí bez maturitného vzdelania nie je výrazná prevaha tých, ktorí sa zlepšili nad tými, ktorým na to pandémia nevytvorila príležitosť.

Dôležitou otázkou je aj téma financií a úspor. Tých, ktorí registrujú negatívne dopady na úspory a finančnú situáciu je 3x viac, než tých, ktorí stav svojich úspor zlepšili. Do úspor museli častejšie siahnuť ekonomicky aktívni od 30 do 64 rokov. Z tých, ktorí majú nematuritné vzdelanie, pociťuje úbytok úspor až 54 percent. Naopak, vďaka menším možnostiam na utrácanie je až tretina mladých ľudí na tom s úsporami lepšie. Zhoršená finančná situácia sa dotýka viac žien než mužov.

Horšie zdravie ako dôsledok roku v pandémii referujú o niečo častejšie ľudia nad 50 rokov. Medzi najmladšími je viac takých, ktorým pandémia po zdravotnej stránke prospela, než ublížila. Dopady na zdravie súvisia aj so vzdelaním: čím nižšie vzdelanie, tým ich ľudia pociťujú ľudia horšie.

Ukazujú sa zaujímavé rozdiely podľa pohlavia, veku či vzdelania. Mladí ľudia do 29 rokov vnímajú pandémiu z pozitívnej stránky omnoho častejšie. Na rozdiel od starších prevažujú medzi nimi pozitívne hodnotenia nad negatívnymi pri hodnotení zdravia, osobného rozvoja, aj vzťahov v rodine.

Ľudia s vyšším vzdelaním horšie znášajú dopady na duševnú pohodu. Menej na nich doliehajú zdravotné problémy či rodinné vzťahy, menej pociťujú aj bezprostredné ekonomické zhoršenie. Na druhej strane, pokiaľ ide o skeptický pohľad na pracovné perspektívy, niet rozdielu medzi skupinou s najnižším a najvyšším vzdelaním.