Mladí ľudia opúšťajú Slovensko. Najčastejšie sú to lekári

Zo Slovenska odchádzajú najmä mladí ľudia do tridsiatky, čo podľa štúdie IFP prehlbuje riziká spojené s demografickou krízou a starnutím obyvateľstva.

„Podľa prognózy Eurostatu budeme starnúť najrýchlejšie v Európskej únii. Kým dnes na sto Slovákov v aktívnom veku 15 až 64 rokov pripadá 19 ľudí vo veku 65 rokov a viac, podľa poslednej demografickej prognózy Eurostatu ich bude takmer 40 v roku 2040,“ varujú analytici. 

Polovica sa už nevrátila

Analytici IFP skúmali migráciu pod roku 2010 a zistili, že za posledných päť rokov viac než polovica všetkých, ktorí sa odhlásili zo zdravotnej poisťovne, boli mladí ľudia vo veku do 30 rokov. Počet odídencov prudko rástol po získaní dospelosti a vrcholil v 25 rokoch, čo je vek po skončení vysokej školy. Medzi odchádzajúcimi počítali aj študentov, ktorí študovali v zahraničí, ale po skončení školy si našli prácu za hranicami. 

Čo je zaujímavé tak polovica Slovákov, ktorí odišli do zahraničia medzi rokmi 2000 až 2012, sa už na rodnú hrudu nevrátilo. Najdôležitejší faktor ich odchodu zo Slovenska bola vysoká nezamestnanosť. 

IFP vypočítalo, že Slováci, ktorí boli posledný rok pred svojím odchodom nezamestnaní, mali o 2,3 percentuálneho bodu vyššiu pravdepodobnosť, že opustia Slovensko v porovnaní s pracujúcimi. Zaujímavé je, že dlhodobejšie nezamestnaní odchádzajú menej často než tí, ktorí boli nezamestnaní len jeden rok. Dôvod je pomerne jednoduchý: strácajú pracovné zručnosti, a preto sa náročnejšie zamestnajú aj v zahraničí.

Mladí ľudia vo veku 24 až 29 rokov odchádzajú za prácou do zahraničia častejšie než staršie vekové skupiny. Pravdepodobnosť odchodu je v ich prípade vyššia až o takmer pol percentuálneho bodu oproti populácii vo veku 30 až 39 rokov. Platí, že s vyšším vekom sa pravdepodobnosť odchodu do zahraničia znižuje.

Každý piaty lekár ide preč

Čo je zarážajúce tak v období rokov 2010 až 2013 odišiel do zahraničia viac ako každý desiaty končiaci vysokoškolák denného štúdia. Ročne ukončí štúdium 20-tisíc vysokoškolákov druhého stupňa. Za hranice tak v týchto rokoch odišlo 12 až 14 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Za jeden rok tak zdúchli verejné investície do vysokoškolského vzdelania v objeme 44,8 miliónov eur. 

Ak sa však pozrieme na tri najväčšie lekárske fakulty na Slovensku, z nich odchádza približne každý piaty človek (21,4 percenta). Ani v tomto prípade nie je ťažké pochopiť pohnútky mladých lekárov - vyššie platy a lepšie fungovanie zdravotníctva za hranicami, čo potvrdil pre TREND aj anesteziológ Peter Stachura. 

Na Slovensku existujú dokonca masívne nábory študentov lekárskych fakúlt na takzvaných workshopoch, na ktorých hlavne nemecké nemocnice lanária slovenských lekárov s čerstvým diplomom a bez praxe. 

Najvyššia miera odchodu do zahraničia je v okresoch na severovýchode Slovenska. Odchodmi najviac zasiahnutým okresom je Snina, z ktorej medzi rokmi 2005 a 2015 do zahraničia odišlo viaž než 6,5 percenta obyvateľstva. Nasledujú okresy Humenné (6,3 percent) a Medzilaborce (5,8 percent). Vyššia miera nezamestnanosti je na úrovni okresov spojená s väčším odlivom ľudí do zahraničia.