"Skôr som chodil s jednou dievčinou," upresňuje. Udržiavať vzťah je však podľa neho náročné. Sám sa označuje za "bylinožravca", tento postoj ale znamená predovšetkým životný štýl.

"Bylinožravci" predstavujú v spoločnosti reálny jav. Zmysel tohto termínu sa zrodil v roku 2006 z pera novinárky Maki Fukusavovej. Chcela klasifikovať to, čo považovala za nové správanie mužov, ktorí odmietajú zodpovednosť, či už v láske alebo v povolaní.

Prezidentka marketingovej spoločnosti Infinity Megumi Ušikubová usudzuje, že ide o mladých mužov, ktorí sú bez ambícií, sú veľmi vnímaví k móde, majú blízko k matkám a netúžia po sexe. Esejista Toko Širakava, ktorý sa špecializuje na vzťahy medzi mužom a ženou, hovorí, že nenadväzujú vzťahy, utekajú pred dievčatami, ktoré sú sexy, nemajú radi diskusie. Na druhej strane zase neváhajú postaviť sa za sporák a podieľať sa na domácich prácach.

Tento jav nie je úplne nový. V období Edo (1603-1867) boli niektorí chlapci vychovávaní ako dievčatá. Existovali tiež onnagata, herci, ktorí hrali ženské roly v divadle kabuki, a tiež šunga, erotické grafiky a kresby, kde boli muži zobrazovaní tak, že ich niekedy bolo ťažké odlíšiť od žien.

Všežravci, mäsožravci a špargle

Vývoj svedčí o zvýšenej tolerancii a akceptovaní mužských slabostí. V tejto spoločnosti sú muži podrobení menšiemu tlaku na to, aby sa správali ako "mäsožraví" chlapi, mužní a dominantní.

Pozorovatelia mužského pokolenia dnes okrem toho konštatujú, že sa objavujú aj takzvaní "všežravci", ktorí sa riadia momentálnymi tendenciami, a potom i "plnené kapusty", čiže tí, ktorí sa prejavujú navonok ako "bylinožravci", ale vnútri sú "mäsožravci". Existujú ale tiež muži typu "špargľa zabalená v plátku údeného", teda na povrchu mužní, ale v skutočnosti "bylinožraví".

Tieto javy síce svedčia o väčšej slobode, ale aj o istej forme nezrelosti. Jedným z jej dôsledkov je to, že mladí muži - jav sa týka dievčat len ​​výnimočne - zostávajú čo najdlhšie u rodičov. Rodičia s tým nakoniec nie sú nespokojní. Platí to o dievčatách, ktoré sa stávajú "priateľkami" svojich matiek, ale hlavne o mužoch.

Tendencia nesťahovať sa zodpovedá sociálnym aspektom, poznamenáva denník Le Figaro. Napríklad je odmietaný rodinný vzor, ​​kedy často doma chýba otec, lebo je vyťažený pracovnými záväzkami. Pridávajú sa k tomu ekonomické dôvody. Stále viac študentov žije u rodičov, pretože rodičia nemajú prostriedky, aby platili študentovi byt. Ide o tendenciu čo najďalej odsunúť vstup do veku dospelosti a udržať si čo najdlhšie postavenia dieťaťa.

Nezarábajú dosť na manželstvo

Táto nezrelosť vedie k vzostupu celibátu a nárastu počtu sobášov odkladaných na stále neskoršiu dobu. V roku 2013 bolo v Japonsku registrovaných 661-tisíc sobášov, zatiaľ čo začiatkom 70. rokov bolo ročne uzavretých viac než milión manželstiev.

Zrejme aj tu hrá úlohu ekonomická situácia. "Nezarábam dosť, aby som si založil rodinu," počúvame často z úst mladých mužov. Podľa jednej štúdie by si ženy ochotné sa vydať vybrali ideálne muža zarábajúceho ročne najmenej v prepočte 44-tisíc eur. Priemerný ročný príjem zamestnanca tridsiatnika sa však rovná sume zhruba 31-tisíc eur.