V Minsku pochodovali proti Lukašenkovi. Polícia mala autá špeciálne upravené na rozrážanie davu

Tisíce Bielorusov vyšli v nedeľu do ulíc Minska na ďalší protest proti Alexandrovi Lukašenkovi, ktorý bol volebnou komisiou vyhlásený za víťaza augustových prezidentských volieb. Podľa agentúry Interfax počet účastníkov pochodu v Minsku presiahol 30-tisíc. Agentúra TASS informovala, že polícia na rozohnanie davu v Minsku použila okrem iného aj paralyzujúce granáty, streľbu do vzduchu a mala k dispozícií aj autá špeciálne upravené na rozrážanie davu.

Počas pochodu v Minsku opäť došlo aj k zatýkaniu, pričom policajti brali náhodne i ľudí, ktorí neboli priamo účastníkmi protestnej akcie. Nateraz bolo zadržaných najmenej 50 osôb, informovalo podľa Interfaxu ľudskoprávne centrum Viasna. Na rozdiel od predchádzajúcich protestov, keď sa demonštranti zhromaždili v centre Minska, v nedeľu pochodovali po Partizánskej triede - hlavnej dopravnej tepne v juhovýchodnej časti Minska, kde sídli mnoho tovární.

Kanál Nexta Live, ktorý na platforme sociálnych médií Telegram koordinuje demonštrantov, vyzval Bielorusov, aby počas protestu, nazvaného Pochod partizánov, vyjadrili solidaritu s pracovníkmi štátnych podnikov. ,,My, potomkovia slávnych vojakov a partizánov, sme hodní svojich predkov, ktorí už raz fašizmus porazili," napísal kanál Nexta Live, ktorý má dva milióny sledovateľov.

Agentúra AFP pripomenula, že počas druhej svetovej vojny malo nacistami okupované Bielorusko najväčšie partizánske hnutie v Európe. Pred pochodom bolo opäť zavretých viacero staníc metra v centre Minska. Pripravené boli aj vojenské nákladné vozidlá a telefónne siete znovu nefungovali v tradičnom režime. Miestny operátor MTS priznal, že dostal príkaz obmedziť prístup do siete, aby bola ,,zaistená štátna bezpečnosť".

Protesty proti Lukašenkovi sa v nedeľu konali aj v ďalších mestách Bieloruska, napr. v Hrodne, Homele, Vicebsku či Breste. Všetky akcie monitorovala polícia a neznáme osoby v civile. Zadržaných hlásia aj z regiónov.

Dnešné pochody a zhromaždenia sa uskutočnili napriek tomu, že polícia prišla začiatkom tohto týždňa s tvrdením, že protesty v krajine sa radikalizujú, preto orgány činné v trestnom konaní ,,v prípade potreby" použijú aj strelné zbrane, pričom však ,,humánnym spôsobom" a selektívne - iba proti demonštrantom, ktorí kladú odpor.

Ivan Terteľ, šéf tajnej služby KGB, v súvislosti s plánmi zvolať ďalší nedeľný pochod obvinil, že sa pripravujú provokácie na ,,destabilizáciu situácie v našej krajine". Protesty proti výsledkom prezidentských volieb pokračujú v Bielorusku prakticky nepretržite od dňa ich konania - 9. augusta. Za víťaza volieb bol síce úradmi vyhlásený Alexandr Lukašenko, ale opozícia tento výsledok neuznáva a považuje hlasovanie za sfalšované.

Lukašenkova hlavná vyzývateľka vo voľbách, Sviatlana Cichanovská, ktorá sa po voľbách uchýlila do Litvy, pred nedeľným protestom vyzvala svojich prívržencov, aby presadzovali svoje požiadavky ,,pokojne, ale vytrvalo". ,,Zastavíme sa, až keď bude každý politický väzeň na slobode, keď príslušníci orgánov činných v trestnom konaní začnú brániť ľud a do Bieloruska sa vráti zákonnosť a čestné voľby," uviedla. Cichanovská nedávno vyzvala Lukašenka, aby sa do 25. októbra vzdal moci, v opačnom prípade sa v Bielorusku uskutoční generálny štrajk.

Ako pripomenul spravodajský portál TUT.by, od volieb uplynulo v nedeľu 71 dní a protesty časti Bielorusov, nespokojnej s Lukašenkovým zotrvaním pri moci, pokračujú, pričom nielen vo forme úradmi nepovolených zhromaždení a pochodov, ale aj susedských stretnutí či individuálnych činov, akým bolo najnovšie vyvesenie obrovskej vlajky vo farbách opozície - bielo-červeno-bielej - na fasádu výškového bytového domu Kaskad.

Vlajky mala rozmery 71x36 metrov. Akcia sa nepodarilo, lebo vlajku sa pre jej rozmery nepodarilo napnúť. Policajná hliadka, ktorá prišla k domu, síce prerezala bočné laná vlajky, ale obyvateľom domu sa plachtu podarilo zachytiť a potom aj zvinúť, čím ju uchránili pred zhabaním policajtmi.