P. Porošenko obvinil Rusko, že v posledných hodinách „významne vystupňovalo“ ofenzívu napriek dohode o prímerí dosiahnutej vo štvrtok na samite Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska v Minsku. Aj USA vyjadrili silné znepokojenie nad správami o dodávkach ťažkých zbraní z Ruska na východnú Ukrajinu.
Podľa agentúry AFP si piatkové boje, v ktorých sa separatisti a armáda snažili na poslednú chvíľu o čo najväčšie územné zisky, vyžiadali 28 mŕtvych – zahynulo 16 civilistov a 12 vojakov.
Najťažšie boje sa vedú o strategické mesto Debaľceve. Námestník ukrajinského ministra obrany vyhlásil, že rebeli chcú pred začatím prímeria „vztýčiť svoju vlajku“ nad Debaľcevom a kľúčovým prístavným mestom Mariupoľ. „Ukrajina očakáva stupňovanie napätia a prijíma všetky potrebné opatrenia, aby na túto situáciu bola schopná reagovať,“ dodal.
Separatisti chcú pred prímerím získať čo najviac územia
Jednotky separatistov začali v sobotu ráno prudký útok na armádne pozície pri azovskom prístave Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Oznámili to ukrajinské spravodajské servery a správu potvrdilo aj velenie doneckých vzbúrencov. Do bojov sú nasadené tanky a delostrelectvo.
Proruskí povstalci podľa servera Cenzor nasadili do bojov značné sily a snažia sa vytlačiť vládne jednotky od obce Šyrokyne. Prístupy k Mariupoľu bráni ukrajinský dobrovoľnícky prápor Azov, ktorý zatiaľ podľa Kyjeva drží svoje pozície asi 15 až 20 kilometrov východne od mesta. Obyvatelia Mariupoľu podliehajú panike. „Trasú sa sklá, pália zo všetkých zbraní, z diel, z batérií Grad, raketometov,“ cituje povstalecká agentúra Novorossija jedného z obyvateľov Mariupoľu.
Zdroj: SITA/AP
Deň pred vyhlásením pokoja zbraní sa bojuje aj v Luhanskej oblasti, terčom ostreľovania je podľa ruskej agentúry TASS hlavne samotný Luhansk.
Poradca ukrajinského ministra obrany Anton Heraščenko v sobotu v Kyjeve oznámil, že na východe Ukrajiny je do bojov so separatistami nasadených 50-tisíc ukrajinských vojakov. Priamo na fronte podľa neho operuje 15-tisíc príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl.
Údaje o počtoch proruských bojovníkov nie sú známe. Podľa ukrajinského servera 112 ich podporuje okolo 10-tisíc ruských vojakov. V susednej Rostovskej oblasti má navyše Rusko v zálohe desať práporov, z ktorých každý má 400 až 600 mužov.
Aktualizované 14. februára 2015 o 12.08:
Kritická podľa ukrajinských i ruských médií zostáva situácia v železničnom uzle Debaľceve, kde sa z obkľúčenia márne snaží prebiť niekoľko tisíc ukrajinských vojakov. Podľa ukrajinských vojenských expertov môže situácia práve v tejto časti frontu rozhodnúť o osude očakávaného prímeria.
Proruskí ozbrojenci v sobotu oznámili, že nemienia umožniť ukrajinským vojákom z debaľcevského zovretia voľný odchod. „Čaká ich asi smrť hladom. Ostreľovať ich nebudeme, ale z obkľúčenia ich nepustíme. Prečo by sme to robili?“ povedal v sobotu na tlačovej konferencii v Donecku hovorca separatistických jednotiek Eduard Basurin.
Ukrajinskí vojaci sa podľa neho odmietajú vzdať a čakajú na nedeľný pokoj zbraní. „Potom ich odtiaľ chcú vyviesť s pomocou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,“ povedal E. Basurin.
Niektoré ukrajinské i západné médiá v sobotu upozornili na tú pasáž minského dokumentu, ktorá vymenúva druhy zbraní podliehajúcich stiahnutiu z bojovej zóny. Sú medzi nimi aj raketomety Tornado S, čo sú zbrane zaradené do výzbroje ruskej armády len v roku 2012. Podľa ruských i západných expertov Moskva tieto systémy zatiaľ nedodala žiadnej zahraničnej armáde. Minský protokol tak nevdojak vyvracia tvrdenie Ruska, že separatistom zbrane nedodáva. „O čom budete klamať teraz, páni?“ pýta sa na Facebooku bývalý ruský vicepremiér a dnes známy kritik Kremľa Boris Nemcov.
Nový poriadok pred vybudovaním novej štátnosti
Vedenie doneckých separatistov v sobotu za zatvorenými dverami rokuje o plnení minských dohôd, ktorých hlavným bodom je nové prímerie, ktoré má platiť od nedele. Podľa povstaleckej agentúry DAN vyjednávač doneckých vzbúrencov Denis Pušilin pred začatím schôdzky povedal, že separatisti budú dohodu o zastavení paľby dodržiavať.
„Sme plne zodpovední za svoje konanie. Máme záruky Ruska a európskych mocností, že Ukrajina bude svoje záväzky plniť,“ konštatoval D. Pušilin. „Ak záväzky nebudú splnené, vyvodíme z toho závery a prijmeme príslušné opatrenia. Zatiaľ vychádzame z toho, čo bolo v Minsku podpísané,“ dodal.
Zdroj: SITA/AP
Donecké povstalecké vedenie chce podľa D. Pušilina čo najskôr zvolať nové stretnutie takzvanej kontaktnej skupiny, ktorú tvoria zástupcovia Kyjeva, Moskvy a vzbúrencov. Rokovanie by mohlo byť v Minsku, v kazašskej metropole Astana alebo dokonca v meste Novoazovsk na frontovej línii východne od Mariupoľu.
Svoj výklad minských dohôd predstavil v sobotu novinárom šéf povstaleckého „parlamentu“ Andrej Purgin. Minské dohody podľa neho nezakotvujú politickú závislosť „ľudových republík“ od Kyjeva. „Obsahujú úpravu vzájomných vzťahov, ale nie politickú závislosť ľudových republík od Ukrajiny,“ povedal A. Purgin.
„Nemáme záujem na hospodárskom krachu Ukrajiny. Nemáme záujem na ostreľovaní miest, na ničení infraštruktúry a smrti civilistov. Potrebujeme sa nadýchnuť, aby sme mohli uviesť do prevádzky naše podniky a zaviesť poriadok pred vybudovaním novej štátnosti,“ vyhlásil vodca separatistov.
Orbán navštívil Kyjev pred budapeštianskym stretnutím s Putinom
Ukrajina požiada o zvolanie mimoriadneho samitu EÚ, ak v nedeľu v Donbase nezavládne pokoj zbraní. Maďarskému premiéroví Viktorovi Orbánovi to v piatok v Kyjeve povedal ukrajinský prezident P. Porošenko. Ukrajina podľa neho v tomto smere dúfa v podporu Maďarska.
Zdroj: SITA/AP
V. Orbán navštívil Kyjev len niekoľko dní pred stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý na budúci týždeň v utorok pricestuje do Budapešti. V Kyjeve maďarský premiér P. Porošenkovi povedal, že Maďarsko význam zastavenia paľby a plnenie štvrtkových minských dohôd „chápe“.
P. Porošenko V. Orbánovi povedal, že Angela Merkelová a François Hollande v Minsku nevyjednávali len za svoje krajiny. „Pokiaľ prímerie v noci na nedeľu nebude, požiadame o zvolanie mimoriadnej schôdze Európske rady. A. Merkelová a F. Hollande v Minsku nezastupovali len Nemecko a Francúzsko, majú mandát celej EÚ,“ zdôraznil ukrajinský prezident.
G7 varuje pred porušovaním dohôd z Minska
Lídri krajín skupiny G7 v piatok pohrozili prijatím „náležitých opatrení“ v prípade porušovania novej dohody o prímerí na Ukrajine. Podľa spoločného vyhlásenia zverejneného kanceláriou francúzskeho prezidenta sú predstavitelia G7 naďalej znepokojení situáciou na východe Ukrajiny, a to predovšetkým bojmi v okolí mesta Debaľceve v Doneckej oblasti.
„Všetky strany by sa mali v najbližších dňoch zdržať konania, ktoré by bránilo v začatí prímeria. G7 je pripravená prijať náležité opatrenia proti tým, ktorí porušia Minský balík... najmä proti tým, ktorí nebudú dodržiavať dohodnuté všeobecné prímerie a nestiahnu ťažké zbrane,“ uvádza sa v dokumente.
O Ukrajine bude v nedeľu rokovať aj Bezpečnostná rada OSN. Rusko totiž predložilo návrh rezolúcie, ktorá vyzýva k „úplnému dodržiavaniu“ prímeria na východnej Ukrajine, ktoré by malo platiť od soboty od 23. hodiny nášho času. Informovali o tom diplomati, podľa ktorých bude rada o rezolúcii hlasovať v nedeľu.
Ak bude rezolúcia schválená, bude to podľa agentúry AP jeden z mála krokov, ktoré Bezpečnostná rada v súvislosti s rok trvajúcou krízou na Ukrajine prijala. Kvôli Ukrajine sa síce zišla už takmer tridsaťkrát, ale Rusko ako stály člen rady mohlo všetky akcie, ktoré sa mu nepáčili, vetovať.
USA a ďalší členovia BR OSN obviňujú opakovane Rusko z podpory proruských separatistov, s ktorými bojuje ukrajinská armáda. Moskva obvinenia odmieta.
Nová ruská rezolúcia vyjadruje „vážne obavy nad tragickými udalosťami“ na východe Ukrajiny. Riešenie konfliktu je podľa rezolúcie možné dosiahnuť „výhradne“ mierovými prostriedkami. Rezolúcia podporuje prímerie, ktoré bolo dohodnuté v Minsku, a apeluje na všetky zúčastnené strany, aby sa ním riadili.
Strelci na boeing nedostanú amnestiu
Záväzok amnestie, ktorý obsahujú dohody z Minska sa nebude týkať páchateľov útoku na holandské dopravné lietadlo, po ktorom na východe Ukrajiny zomrelo takmer 300 ľudí. Novinárom v Kyjeve to povedal hovorca ukrajinského ministerstva zahraničí Jevhen Perebyjnis. Lietadlo vlani v júli pravdepodobne zasiahla raketa odpálená z územia ovládaného proruskými separatistami.
V piatom článku štvrtkovej dohody z Minska sa zmluvné strany dohodli na omilostení a amnestii. Stane sa tak formou zákona, „ktorý zakáže prenasledovanie a potrestanie osôb v súvislosti s udalosťami, ku ktorým došlo v jednotlivých regiónoch Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny“.
„Amnestia bude, zákon bude. Tí, čo zostrelili boeing, však omilostení nebudú,“ povedal ukrajinský hovorca. Reagoval tak na štvrtkové vyhlásenie holandského ministra zahraničia Berta Koendersa, ktorý varoval, že beztrestnosť je v tomto prípade neprípustná. S veľkým znepokojením na minskú dohodu reagovali aj pozostalí po obetiach letu MH17. Väčšina pasažierov osudného letu boli Holanďania.
Pozostalí šéfa holandskej diplomacie v liste naliehavo vyzvali, aby vysvetlil, či sa pasáž o amnestii v minskej dohode vzťahuje aj na vlaňajšiu leteckú tragédiu. „V súčasnosti ešte nepoznáme presné fakty, ale pre Holandsko zostáva prioritou, že páchatelia musia byť stíhaní a potrestaní,“ povedal v tejto súvislosti B. Koenders.
