(Aktualizované 15.7., 16:30 o vyjadrenie hovorcu premiérky I. Radičovej)

Vláda dnes navrhla obmedziť imunitu poslancov parlamentu aj sudcov. Zákonodarcov tak po novom bude možné trestať za priestupky i stíhať bez súhlasu Národnej rady. Imunita má zostať len na výroky a hlasovanie v parlamente. Podobne by sa mala zúžiť aj imunita sudcov Ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora. Predlohu musí ešte odobriť Národná rada, koalícia bude potrebovať aj hlasy opozície.

S navrhovanými zmenami musí totiž súhlasiť 90 poslancov zo 150-členného pléna, pričom koalícia má v parlamente 79 kresiel. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) chce preto rokovať aj so zástupcami opozičných strán Smer-SD a SNS. „Nevidím jediný dôvod, aby zvýšenie dôveryhodnosti Národnej rady malo byť prekážkou pri hlasovaní, či už koaličných alebo opozičných strán,“ povedala po rokovaní vlády. Poznamenala, že najsilnejšia opozičná strana Smer-SD, ktorá má v parlamente 62 zástupcov, sa zúženiu imunity v minulosti nebránila. Vládne kvarteto predloží návrh do parlamentu aj v prípade, že rokovania s opozíciou o podpore oslabenia imunity nebudú úspešné.

Zásadnou navrhovanou zmenou v imunite oproti súčasnosti je, že trestné stíhanie poslanca už nebude musieť odobriť parlament. Doteraz sa viacerí volení zástupcovia ľudu počas svojho pôsobenia v pléne vyhli trestnému stíhaniu; v predchádzajúcom volebnom období napríklad poslanec vtedajšej najsilnejšej vládnej strany Smer-SD Ján Kvorka, ktorý v roku 2006 údajne zbil muža. Jeho trestné stíhanie obnovili krátko po voľbách, keď sa nedostal do parlamentu.

Poslanci by sa mali zodpovedať aj za priestupky, čo v praxi znamená, že budú platiť napríklad pokutu za prekročenie povolenej rýchlosti.

Ak bude poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, okrem predsedu parlamentu to bude po novom treba oznámiť aj šéfovi parlamentného mandátového a imunitného výboru. Poslanca bude možné vziať do väzby len so súhlasom tohto výboru, ktorý na najbližšej schôdzi posúdi i Národná rada. Ak súhlas výboru nepotvrdí, poslanec bude musieť byť prepustený na slobodu.

Zákonodarcovia podľa návrhu tiež už nebudú môcť odoprieť svedectvo, ak sa o sporných prípadoch dozvedeli počas svojho pôsobenia v parlamente. Možnosť nevypovedať v minulosti využil napríklad šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ktorý informoval o údajných aktivitách „vyberačov percent“ zo štátnych dotácií. Argumentoval tým, že protizákonnú prax mu potvrdili viacerí starostovia počas jeho pôsobenia v parlamente.

Norma počíta aj s oslabením imunity ústavných sudcov, sudcov všeobecných súdov a generálneho prokurátora. Na ich trestné stíhanie tiež už nebude potrebný súhlas Ústavného súdu, s výnimkou vzatia do väzby. Vláda navrhla aj zmenu Trestného poriadku, ktoré súvisia s oslabením imunity.

Schváleniu návrhu novely ústavy a Trestného poriadku nepredchádzalo pripomienkové konanie, tak ako to vyžadujú legislatívne pravidlá. "Identický návrh bol už trikrát na rokovaní Národnej rady. Nová vláda považovala za potrebné predložiť zmenu v imunite na hlasovanie parlamentu v čo najkratšom čase", povedal pre eTREND hovorca premiérky I. Radičovej Rado Baťo.

Ak normy schváli parlament a podpíše prezident, zmeny budú účtinné od novembra. V polovici septembra sa pritom na podnet SaS uskutoční aj referendum, v ktorom by sa k poslaneckej imunite mali vyjadriť aj voliči.

Zúženie poslaneckej imunity sľubovali voličom už viaceré vládne koalície. Naposledy na jar 2008 vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) stiahol svoj návrh na zrušenie poslaneckej imunity po tom, ako poslanci z koalície aj opozície hlasovanie o tomto bode niekoľkokrát zablokovali.

Foto na titulke - SITA