Ministri na odstrel: Kto opustil doterajšie vlády predčasne

V texte sa dozviete:

• Najviac zmien nastalo v prvej vláde Roberta Fica, odišlo až 13 ministrov. Len životné prostredie viedlo postupne 5 ľudí.
• Miroslav Jureňa sa lúčil s postom šéfa pôdohospodárstva emotívnou tlačovou besedu v maštali.
• František Tóth odišiel, lebo ako minister kultúry sľuboval vyššie platy učiteľom.
• Rudolf Chmel sa dobrovoľne vzdal postu ministra kultúry, do kresla sa však vrátil, keď odvolali jeho nástupcu.
• Kuriózne odchádzali Dzurindovi ministri obrany. Ivan Šimko pre podozrenie z účasti v takzvanej „skupinke“. Juraj Liška dobrovoľne a bez verejného tlaku po páde vojenského lietadla. Pavol Kanis zas pre nejasnosti o pôvode majetku. Tvrdil, že úspešne tipoval.
• Pavol Hamžík podal dobrovoľne demisiu v Mečiarovej vláde a z Dzurindovej vlády musel odísť pod tlakom pre problémy pri čerpaní eurofondov.
• Jediným zavraždeným exministrom je bývalý šéf rezortu hospodárstva Ján Ducký.
• Úplne prvým ministrom, ktorý po novembri 1989 odstúpil, bol Ladislav Chudík.

Druhá vláda Roberta Fica

Najrušnejšími rezortmi dosluhujúcej vlády Roberta Fica boli hospodárstvo a školstvo. Prvá zmena nastala v lete 2014. V rámci „polčasového striedania“ naraz odišli Tomáš Malatinský a Dušan Čaplovič. Hoci patrili k menej populárnym ministrom, žiadna konkrétna kauza za ich výmenou nestála. Výmena členov vlády viac súvisela s prehratými prezidentskými voľbami. R. Fico potreboval svojim voličom naznačiť, že sa nebráni zmenám. Kuriózne je, že ani jeden z náhradníkov nedožil vo svojej funkcii do volieb.

Malatinského náhradník Pavol Pavlis odišiel po necelom roku, v máji 2015, pre podozrenie z rodinkárstva. Upratovanie na ministerstve získala firma Pavlisovho švagra.

Nový minister školstva Peter Pellegrini odstúpil už po necelom polroku a kariérne si polepšil, stal sa predsedom parlamentu. V kresle druhého najvyššieho ústavného činiteľa nahradil nepopulárneho Pavla Pašku. Ten sa v novembri 2014 porúčal spoločne s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou. Dôvodom bol predražený nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Zvolenskú nahradil Viliam Čislák a školstvo zobral do rúk Juraj Draxler.

Vláda Ivety Radičovej

Hoci sa z Radičove vlády porúčal len jeden minister, len ťažko možno hovoriť o jednotnej vláde. Celý kabinet padol po spojenom hlasovaní o dôvere vláde a pôžičke Grécku. Jediným odvolaným ministrom bol Ľubomír Galko pre vážnu kauzu odpočúvania novinárov za účelom odhalenia ich zdrojov.

Prvá vláda Roberta Fica

Zlepenec, pred ktorým pravidelne varuje Robert Fico, si aj sám zažil, počas svojej prvej vlády s HZDS a SNS. Pestrá vláda priniesla aj pestré personálne výmeny.

Pre predražené tendre v rezorte odstúpil po necelých dvoch rokoch minister obrany František Kašický, nahradil ho Jaroslav Baška. Po dvoch rokoch vo funkcii skončil aj Ivan Valentovič, v médiách sa spomínali osobné dôvody. Nahradil ho súčasný primátor Košíc Richard Raši.

Po troch rokoch vo funkcii odišiel aj minister spravodlivosti Štefan Harabin, ešte z pozície člena vlády uspel v hlasovaní súdnej rady na post predsedu Najvyššieho súdu. Na ministerstve ho vystriedala Viera Petríková. V januári 2009 nahradil Miroslav Lajčák na poste ministra zahraničných vecí kariérneho diplomata Jána Kubiša. Ten odišiel na pozíciu výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve.

Z tohto obdobia je známy najmä nástenkový tender na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja pod vedením Mariana Janušeka z SNS, ten odišiel po premiérovej výzve v apríli 2009. Ani jeho nástupca Igor Štefanov však neostal vo funkcii do konca volebného obdobia.

Škandály neobišli ani ďalší rezort v kompetencii SNS – ministerstvo životného prostredia. Po dvoch rokoch odišiel pre netransparentné prideľovanie verejných peňazí Jaroslav Izák. Po ďalších deviatich mesiacoch aj Ján Chrbet, a to pre známu kauzu podhodnoteného predaja emisií schránkovej spoločnosti Interblue Group. Len tri mesiace vydržal jeho nástupca Viliam Turský.

Dôvodom boli opäť kauzy na ministerstve. Robert Fico následne odňal SNS celé ministerstvo a po takmer 2 mesačnom hľadaní do funkcie uviedol Jozefa Medveďa. Aj on však vo funkcii skončil mesiac pred koncom volebného obdobia.

Rušno bolo aj na ministerstve pôdohospodárstva, ktorý patril HZDS. Najskôr z neho po 15 mesiacoch odišiel Miroslav Jureňa pre nejasné predaje pôdy. Legendárnou sa stala jeho rozlúčková tlačová beseda v maštali, kde odmietol svoju zodpovednosť, za prevody mal byť podľa neho zodpovedný Smer.

Do 9 mesiacov sa porúčala aj jeho nasledovníčka Zdenka Kramplová. Jej pád si vyžiadal predseda strany Vladimír Mečiar a to pre škandál pri financovaní HZDS, za ktorý mala byť zodpovedná a netransparentný tender na ministerstve. Ani jej nástupca Stanislav Becík nevydržal dlho, iba 13 mesiacov. Jeho hlavu si opäť vyžiadalo HZDS. Becík sa zviditeľnil letným turné po Slovensku na konskom povoze. Až štvrtý v poradí Vladimír Chovan – šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravináskej komory - vydržal do konca volebného obdobia. K pôdohospodárstvu postupne dostal na starosti aj rezorty životného prostredia a regionálneho rozvoja.

Druhá vláda Mikuláša Dzurindu

V druhej vláde Mikuláša Dzurindu nastali výmeny už v prvom roku. Dôležitý post ministra hospodárstva opustil Robert Nemcsics. Demisiu požadovala strana Pavla Ruska ANO. Dôvodom Nemcsicsovho odchodu mali byť jeho kritické vyjadrenia. Na uvoľnení post zasadol P. Rusko, vtedajší prezident Rudolf Schuster ho musel vymenovať, aj keď mal výhrady. Nepáčilo sa mu, že mediálneho magnáta vyšetruje polícia. Zakladateľ Markízy vydržal vo vláde dva roky. Na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu ho odvolal nový prezident Ivan Gašparovič. Ruskovi zlomili väzy pôžičky, ktoré si zobral a za ktoré sa zaručil zmenkami.

Z vlády odišiel aj minister kultúry Rudolf Chmel a to na vlastnú žiadosť. Vysvetlil to tým, že kultúru nedokázal dostať medzi priority štátu. Nahradil ho František Tóth, do konca volebného obdobia však nevydržal, odvolali ho pretože ako minister kultúry poslal učiteľom list, kde prisľúbil vyriešiť problém ich nízkych platov. Odvolaného Tótha nahradil jeho predchodca Rudolf Chmel.

Zaujímavý vnútrostranícky spor sa odohral v SDKÚ. Takzvaná kauza skupinka stála miesto ministra obrany Ivana Šimka. Premiér M. Dzurinda z rôznych mediálnych útokov obviňoval aj šéfa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. Jeho odchod však I. Šimko odmietol podporiť. Novým ministrom sa stal Juraj Liška. Ten zrejme ako jediný minister voči sebe vyvodil zodpovednosť bez tlaku verejnosti i objektívnej príčiny. J. Liška oznámil svoj odchod po páde armádneho lietadla v Maďarsku, pri ktorom zahynulo 42 vojakov. Pád bol nešťastnou náhodou. Do konca volebného obdobia viedol rezort Martin Fedor.

V októbri 2015 sa porúčal aj minister práce Ľudovít Kaník. Dôvodom bolo, že jeho rodinná firma požiadala o príspevok zo eurofondov. Novou ministerkou sa stala Iveta Radičová.

Z druhej Dzurindovej vlády nakoniec odišlo aj celé KDH pre neprijatie zmluvy s Vatikánom o uplatňovaní výhrady vo svedomí. Pritom podľa veľkej Vatikánskej zmluvy sa vláda zaviazala, že takú čiastková zmluvu so Svätou Stolicou prijme. Koaličná nezhoda nastala 3,5 roka po voľbách. Daniela Lipšica nahradila na poste ministerky spravodlivosti Lucia Žitňanská, šéfa rezortu vnútra Vladimíra Palka vystriedal Martin Pado a ministrom školstva sa namiesto Martina Fronca stal László Szigeti. Predčasné voľby sa konali len tri mesiace pred koncom riadneho volebného obdobia.

Prvá vláda Mikuláša Dzurindu

Už prvá vláda Mikuláša Dzurindu priniesla veľa personálnych výmen. Po necelom roku odstúpil pre rôzne kauzy vo svojom rezorte minister dopravy Gabriel Palacka. Dôvodom bol napríklad výber poradcu pri privatizácii letiska. Vo funkcii ho nahradil ho Jozef Macejko. Doslova do roka „bol odídený“ aj minister hospodárstva Ľudovít Černák. Dôvodom odchodu boli privatizačné kauzy. Namiesto neho sa funkcie ujal Ľubomír Harach. Zdravotné problémy Rudolfa Schustera a hlavne jeho nezvládnutá liečba na Slovensku stáli miesto ministra zdravotníctva Tibora Šagáta. Rezort zdravotníctva začal liečiť Roman Kováč. Všetci boli nominanti SDK-DÚ.

Minister obrany Pavol Kanis si zle „tipol“ nálady a reakcie voličov. Z funkcie musel odísť pre drahú vilu, ktorú si staval. Člen SDĽ tvrdil, že si na ňu zarobil aj tipovaním, čo patrí k najlegendárnejším vysvetlenia pôvodu majetku slovenského politika. Nahradil ho „negambler“ Jozef Stank.

Nezrovnalosti pri čerpaní eurofondov stáli miesto podpredsedu vlády pre európsku integráciu Pavla Hamžíka. Do jeho kresla zasadla Mária Kadlečíková.

Pre nedôveru ostatných členov koalície odišiel polroka pred koncom volebného obdobia minister vnútra Ladislav Pittner, nahradil ho Ivan Šimko.

Vlastná strana podrazila ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, návrh na jej odvolanie dala SDĽ pre jej tvrdý prístup k šetreniu verejných financií. Hoci premiér jej odchod odmietol, nakoniec sa rozhodla odísť sama. Jej nástupcom sa stal František Hajnovič.

Pre odchod z SDĽ sa pol roka pred voľbami vzdal kresla ministra školstva Milan Ftáčnik, nahradil ho Peter Ponický.

Tretia vláda Vladimíra Mečiara

Hoci za éry Vladimíra Mečiara nepatrila politická slušnosť k nosným témam, ľudia sa menili aj v tejto vláde. V apríli 2007 sa zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie minister dopravy Alexander Rezeš, nahradil ho Ján Jasovksý.

Rušno bolo na ministerstve zahraničných vecí. V roku 1996 dal premiér zo zdravotných dôvodov žiadosť o odvolanie Juraja Schenka. V máji 1997 odišiel aj Pavol Hamžík, nepáčila sa mu medzinárodná izolácia, do ktorej Mečiar viedol krajinu. Konkrétne reagoval na zmarené referendum. Ani jeho nasledovníčka Zdenka Kramplova neostala na poste do volieb, demisiu podala dva mesiace pred voľbami. Jej kresla sa ujal podpredseda vlády Jozef Kalman.

Po dvoch rokoch odišiel aj minister vnútra Ľudovít Hudek, a to krátko po úniku nahrávky medzi ním a šéfom SIS Vladimírom Lexom. Ľ. Hudeka nahradil Gustáv Krajči. V rovnakom období odišiel z postu ministra hospodárstva Ján Ducký, ktorého v roku 1999 zastrelili. Známy je zmenkami, ktoré podpísal ako šéf SPP. Jeho nasledovník Karol Cesnek podal demisiu pol roka pred voľbami. V rovnakom čase tak urobila aj ministerka práce Oľga Keltošová. Vo funkciu ju nahradil Vojtech Tkáč a K. Cesneka Milan Cagala.

Úradnícka vláda Jozefa Moravčíka

Dočasná vláda po odvolaní Vladimíra Mečiara je zatiaľ jediná, z ktorej nikto predčasne neodišiel. Trvala 9 mesiacov.

Druhá vláda Vladimíra Mečiara

Druhý kabinet skončil predčasne po necelých dvoch rokoch. Dôvodom bol odchod časti členov HZDS. Z postu ministra zahraničných vecí odišli postupne Milan Kňažko a neskôr aj Jozef Moravčík. Z ministerstva hospodárstva odišli Ľudovít Černák a Jaroslav Kubečka. Do volieb viedol rezort Ján Ducký.

Na ministerstve zdravotníctva sa vystriedali Matúš Kučera a Roman Kováč. Ich nasledovníkom sa stal Jaroslav Paška. Z rezortu zdravotníctva odišiel Viliam Soboňa, jeho funkcie sa ujala Irena Belohorská.

Vláda Jána Čarnogurského

Aj počas necelých 14 mesiacov tejto vlády došlo k viacerým výmenám. Ministra financií Michala Kováča nahradil už dva mesiace po voľbách vo funkcii Jozef Dančo. Ministra obchodu po necelom roku Jozefa Chrena Jana Kotová.

Prvá vláda Vladimíra Mečiara

V širokej koalícii sedeli bok po boku premiér Vladimír Mečiar a jeho prvý vicepremiér Ján Čarnogurský. Táto vláda trvala necelý rok. Na ministerstve školstva vystriedal Ladislava Kováča Ján Pišút a Antona Andráša na poste ministra vnútra Ladislav Pittner.

Ponovembrová vláda Milana Čiča

Takzvaná vláda národnej jednoty trvala pol roka a jediným predčasne odídeným sa stal Ladislav Chudík, na poste ministra kultúry ho naradil Ladislav Snopko.