Navrhnuté pravidlá ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) na stanovenie sumy pre povinné zverejňovanie faktúr a objednávok štátnych inštitúcií či samospráv narazili na odpor. Ďalší ministri a šéfovia úradov majú k návrhu nariadenia desiatky zásadných pripomienok. Úrad vlády, Národná banka Slovenska (NBS) či ministerstvo vnútra žiadajú zvýšiť hraničnú sumu tisíc eur, od ktorej vniká povinnosť faktúry a bločky zverejňovať. Ďalšie inštitúcie či verejnosť upozorňujú, že povinnosť sa bude dať obchádzať.

,,Prišlo skutočne viac ako sto pripomienok, v najbližších dňoch ich budeme vyhodnocovať,“ uviedol hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Aktuálny návrh L. Žitňanskej určuje ministerstvám, úradom či štátnym firmám od apríla povinnosť zverejniť faktúry pri nákupoch nad 1000 eur bez DPH. Malo to platiť pre tovary, služby aj stavebné práce. Samosprávy majú mať hranicu nastavenú podľa počtu obyvateľov. Najmenšie sídla by sprístupňovali bločky od 300 eur, najväčšie od sumy tisíc eur.

Návrh vládneho nariadenia je doplnkom k novele zákona o prístupe k informáciám, ktorý určil povinnosť zverejňovať zmluvy, ale aj faktúry a objednávky inštitúciám plateným z verejného rozpočtu. Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ- DS) ho prijala v snahe dostať míňanie úradov či štátnych podnikov pod kontrolu verejnosti.

Sumu tisíc eur ministri považujú za prinízku

Úrad vlády v pripomienke navrhol zverejňovať nákupy tovaru či služieb až od päťtisíc eur, pri stavebných prácach až od sumy 10-tisíc eur. Dôvod, prečo oslobodiť od zverejňovania menšie faktúry, však neuvádza. Súčasne požaduje, aby sa bločky ukazovali až po zaplatení. Stalo by sa tak do 30 dní od ich zaplatenia a nie ako navrhuje rezort spravodlivosti už do desať dní od doručenia platiteľovi.

Oslobodiť drobné platby od verejnej kontroly chce aj Národná banka Slovenska (NBS). ,,Navrhujeme upraviť súhrnnú hodnotu tovarov a služieb na objednávke či faktúre na 2-tisíc eur. Pôvodná suma je nízka, neúmerne zaťažuje administratívu,“ uvádza NBS.

Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) navrhuje hranicu odstupňovať podľa celkového míňania úradu či inštitúcie. Vnikli by štyri rôzne kategórie podľa výdavkov úradu za predchádzajúcich rok. Veľké inštitúcie ako napríklad ministerstvo vnútra by tak zverejňovali bločky až od štyritisíc eur. Dôvodom je vraj príliš veľký počet malých faktúr na sumy okolo tisíc či dvetisíc eur. ,,Rezort vnútra mal zaevidovaných vyše 32-tisíc kusov dokladov nad tisíc eur z roku 2010. To predstavuje enormnú záťaž spojenú s ich zverejňovaním,“ argumentujú úradníci úradu vedeného D. Lipšicom. Všeobecná zdravotná poisťovňa chce sprístupňovať doklady až od hodnoty 3 300 eur.

Obce chcú mať rovnaké pravidlá ako ministerstvá

Zástupcovia samospráv - Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako aj Únie miest Slovenska odmietajú mať sumu pre povinnosť zverejňovania nastavenú podľa počtu obyvateľov. Mestá a obce majú byť rozdelené až do deväť kategórií podľa veľkosti. Najmenšie obce s menej ako 500 obyvateľmi by vešali na internet faktúry už od 300 eur. Pre veľké mestá nad 100-tisíc obyvateľov, teda Bratislavu a Košice, by platila povinnosť ukázať bločky až od tisíceurových dokladov.

,,Skoro všetky mestá a obce budú musieť zverejňovať objednávky a faktúry podľa omnoho nižších limitov ako majú ostatné povinné osoby,“ argumentujú v pripomienkach zástupcovia ZMOS-u.

Zástupcovia Košického samosprávneho kraja zasa upozornili, že takéto členenie narušuje rovnosť samotných obcí a miest medzi sebou aj voči štátnym úradom. Žilinská župa poukázala na fakt, že vyhláška zabudla uviesť, ako dlho majú faktúry visieť na internetových stránkach. Ak by sa roky „kopili“, majú obavu o ,, kapacitu serverov na zverejňovanie informácií.“

Ako zabrániť obchádzaniu

Ministerstvo vnútra a verejnosť tiež upozornili, že limitná suma by sa mala posudzovať ako súhrn všetkých faktúr od určitého dodávateľa za vybrané časové obdobie, napríklad jeden rok. Inak by sa dalo zverejňovanie obchádzať. Predložený návrh nariadenia vlády či iné predpisy totiž nijako neobmedzujú možnosť rozdeliť veľké sumy, napríklad 5-tisíc eur, na viacero objednávok a faktúr vystavených hoci aj počas jedného dňa,“ uvádza sa v ďalšej pripomienke od verejnosti. Takémuto manipulovaniu s cieľom utajiť faktúry a objednávky by sa však malo zabrániť. Úrady a inštitúcie by tak mohli napríklad nákup 10 počítačov rozdeliť na 10 malých objednávok a faktúr s cenou pod predpísaným limitom. ,,Vzhľadom na bohaté skúsenosti s "tvorivosťou" niektorých zamestnancov verejnej správy považujeme túto pripomienku za zásadnú. Navrhnutý predpis by nemal vytvárať žiadne cestičky, ako sa "vhodnou úpravou" súm na dokladoch vyhnúť zverejňovaniu,“ uvádza ďalšia z pripomienok.

Iniciatíva v rozpore s ústavou

Niekoľko ministerstiev, Najvyšší súd aj generálna prokuratúra sa však zhodli, že najväčším problém nariadenia je jeho prostiústavnosť. Presnejšie, že nariadenie určuje aj povinnosti, na ktoré ho zákon nesplnomocnil. Ide o informácie, čo všetko nemožno pri zverejnení zabudnúť, aké náležitosti má zmluva, faktúra či objednávka obsahovať - napríklad popis predmetu zmluvy či dátum faktúry.

Nariadenie vlády by malo po skončení pripomienkovania nadobudnúť účinnosť od marca 2011. Zverejňovanie faktúr, objednávok a zmlúv na internete by malo byť povinné od apríla.

Ilustračné foto na titulke - Photodisc