Mantinely pri vyjednávaní o zmluvách medzi reťazcami a dodávateľmi potravín stanovuje zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. Pomenúva desiatky zakázaných praktík, pri ktorých väčšinou ťahá za kratší koniec povrazu dodávateľ.

Šarapatu na trhu podľa ministerstva robia rôzne peňažné a nepeňažné plnenia nad rámec dohodnutej kúpnej ceny. Napríklad skryté poplatky za marketing či platby za zaradenie do registra dodávateľov.

„Aktuálne platný zákon je zastaraný. Nerieši množstvo kreatívnych nápadov, ktoré v potravinovom obchode vznikajú,“ hovorí generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu rezortu pôdohospodárstva Milan Lapšanský.

V praxi podľa neho stačí, že odberateľ len formálne službu pomenuje iným názvom a už nič neporušil. Zákon napríklad zakazuje spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník nazve počítačové spracovanie údajov, sankcii sa vyhne.

Kratšia splatnosť faktúr

Ministerstvo pôdohospodárstva vypracovalo návrh nového zákona, ktorý má eliminovať skryté poplatky, skrátiť lehoty splatnosti faktúr, sprísniť sankcie či umožniť lepšiu kontrolu. Zaradilo ho do medzirezortného pripomienkového konania, účinný by mohol byť od januára 2019.

Splatnosť faktúr pre dodávateľov potravín sa má po novom skrátiť zo 45 dní na tridsať dní a pri vybraných potravinách, napríklad pekárenských výrobkoch, až na pätnásť dní. „Neraz dochádza k situáciám, že obchodník predá tovar za deň a faktúru dodávateľovi zaplatí až 45. deň, čo nepovažujeme za férové a správne,“ vysvetľuje M. Lapšanský.

Ministerstvo chce posmeliť dodávateľov, aby sa nebáli poukazovať na nekalé praktiky. Strana so slabšou vyjednávacou pozíciou podľa rezortu pristúpi na často jednostranne nevýhodné podmienky zo strachu, že príde o kontrakt.

Podklady o protiprávnom konaní sa však na ministerstvo väčšinou nedostanú, pretože poškodený subjekt je na porušiteľovi často ekonomicky závislý.

Ministerstvo uplietlo nový bič na reťazce. Poriadkové pokuty zvýši o 1 500 percent

Ilustračná fotografia Zdroj: Milan David

Anonymné podnety a vyššie pokuty

Nová legislatíva umožní predkladať podnety na neprimerané obchodné podmienky aj anonymne. Postihnuteľné nebude už len dohodnutie nekalých obchodných praktík, ale všetky štádiá konania porušiteľa, teda požadovanie, dohodnutie aj uplatnenie.

Podľa návrhu zákona sa zvýšia poriadkové pokuty. V súčasnosti stačí, aby kontrolovaný odmietol súčinnosť, nepredložil dokumenty a môže dostať pokutu 650 eur, v prípade opakovaného porušenia maximálne desaťnásobok tejto sumy.

„Súčasné výšky pokút sú smiešne. Niektoré reťazce dokonca pri kontrolách povedia, že žiadne doklady vám nepredložíme, vystavte nám pokutu, hravo to zaplatíme a biznis ide ďalej,“ poznamenáva M. Lapšanský.

Po novom bude možné ukladať sankcie za porušenie zákona až do výšky 100-tisíc eur, a to opakovane. Ide tak o viac ako 15-násobné zvýšenie.

Reťazce problém nevidia

Poltucet zahraničných obchodných reťazcov združených v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) vníma diskusiu o vyváženosti vzťahov v dodávateľskom reťazci citlivo, najmä v súvislosti s mnohými mýtmi a politizáciou, ktoré ju poznačujú.

Jej členovia, ku ktorým patria aj najväčšie reťazce Tesco, Lidl, Kaufland a Billa, mali možnosť vidieť návrh zákona pred vyše pol rokom. Viaceré sektorové združenia, vrátane SAMO, naň reagovali so zásadnými pripomienkami.

„Aktuálny návrh nepoznáme, ale stále tvrdíme, že maloobchodný trh je vysoko konkurenčný a jednotlivé strany sa vedia dohodnúť,“ reaguje hovorkyňa SAMO Diana Chovancová Stanková.

Podľa nej o tom svedčí aj založenie iniciatívy pre férový obchod, v ktorej sa potravinári a obchodné reťazce zaviazali k presadzovaniu férových obchodných postupov a skvalitneniu vzájomných vzťahov. K iniciatíve sa pridalo osem veľkých zahraničných potravinárskych firiem a päť reťazcov.