Ministerstvo školstva požiadalo Úrad vlády SR, aby rezortu odporučil, ako postupovať pri zvýšení platov pedagogických a odborných zamestnancov v školách od tohto septembra. Minister školstva Peter Plavčan o tom v pondelok informoval zástupcov Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku s tým, že zvýšenie platov od 1. septembra bude možné aj vďaka zmene nariadenia vlády, nie novelou zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zmenu nariadenia vlády by chcel rezort školstva predložiť do konca júna. Ministerstvo školstva chce presadiť zvyšovanie platov pre pedagogických a odborných zamestnancov od septembra tak, aby sa týkalo aj zamestnancov materských škôl, základných umeleckých škôl, centier voľného času či školských klubov detí. Tieto zariadenia pritom nie sú financované cez štát, ale prostredníctvom obcí a miest. Pedagogickým a odborným zamestnancom regionálneho školstva, ako aj vysokoškolským pedagógom platy zvýšili v januári 2016 o štyri percentá, a o šesť percent od 1. septembra 2016.
Migrácia, Rusko, bezpečnosť, ale aj smernica o vysielaní pracovníkov boli hlavnými témami telefonického rozhovoru premiéra Roberta Fica a novozvoleného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. R. Fico v pondelok o tom informoval na svojej ceste po Prešovskom kraji. „Cítiť, že nový francúzsky prezident má veľa nápadov, návrhov s ktorými príde, a s ktorými chce obohatiť diskusiu EÚ o jej budúcnosť,“ povedal R. Fico s tým, že cítiť, že sa vytvára nový integračný motor v EÚ v tandeme Nemecko - Francúzsko. Ako informoval, v téme migrácie požiadal E. Macrona, aby na stôl nedávali témy, ktoré rozdeľujú, ale tie, ktoré spájajú. Takou témou je napríklad ochrana hraníc schengenského priestoru. „Ďalej sme hovorili o kompaktoch, teda spolupráci s tými krajinami, kde je najväčšie riziko, že migranti budú odtadiaľ prichádzať,“ informoval R. Fico. Premiér informoval, že E. Macron sa zaujímal aj o jeho vzťah k Rusku, keďže v pondelok sa má francúzsky prezident stretnúť s prezidentom Vladimírom Putinom. „Ja som sa vždy hlásil k pragmatickým, racionálnym vzťahom. Tvrdil som, že nemôžeme vytvárať z Ruskej federácie nepriateľa číslo jedna, tým je pre nás všetkých terorizmus. Naším záujmom je mať dobré, priateľské vzťahy a verím, že v tomto duchu sa budú vyvíjať aj vzťahy EÚ-Rusko,“ povedal R. Fico.
Firma, ktorá stavia tunel Višňové, má ďalší problém. Podľa informácií portálu denníka Plus jeden deň pluska.sk daňová kobra ide opäť po krku známej spoločnosti veľkopodnikateľa Miroslava Remetu Dúha. Tentokrát pre daň z pridanej hodnoty. Spoločnosť Dúha rieši polícia aj Finančná správa už vyše roka. V júli 2016 nabehli do sídla spoločnosti ľudia z Kriminálneho úradu Finančnej správy a zhabali všetko účtovníctvo. V prípade bolo začaté trestné stíhanie na úseku spotrebných daní. To však bolo neskôr zastavené. Denník Plus jeden deň však má informácie, že daňová kobra našla vo firme ďalší problém. Tentokrát má isť o podvody na DPH.
Miroslav Remeta Zdroj: SITA
K aspoň občasnému užívaniu voľne dostupných liekov na bežné ochorenia sa hlási 90 percent internetových užívateľov, z nich ich pravidelne užíva 11 percent. Druhým najčastejšie konzumovaným farmaceutickým prípravkom sú vitamíny a výživové doplnky, ktoré pravidelne užíva necelá tretina ľudí, občas 57 percent. Aspoň občas berie lieky proti bolesti 83 percent Slovákov, 36 percent lieky na zažívanie a 33 percent lieky na alergiu. Výsledky pochádzajú z nedávnej štúdie spoločnosti Nielsen Admosphere Slovakia, ktorej sa zúčastnila päťstovka respondentov z internetovej populácie staršej ako 15 rokov.
Proces transformácie a deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb na Slovensku zastal. Upozorňujú na to občianske združenia a odborníci v otvorenom liste, ktorý poslali premiérovi Robertovi Ficovi. „Máme k dispozícii finančné aj ľudské zdroje, aby sme v procese deinštitucionalizácie pokračovali, ale nedeje sa tak,“ uviedli spoločne Slavomír Krupa z Rady pre poradenstvo v sociálnej práci, Viera Záhorcová zo Slovenskej únie podporovaného zamestnávania a Lea Rollová z CEDA – Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania Fakulty architektúry STU.
Elektrinu aj plyn mali slovenské domácnosti lacnejšie, ako je priemer Európskej únie. Ako informoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), slovenské domácnosti platili vlani nižšie ceny elektriny a plynu, a to aj napriek povinným poplatkom, napríklad na podporu obnoviteľných zdrojov, ktoré iné krajiny EÚ nemajú vždy zarátané v koncových cenách energií. „Slovenské domácnosti aj tak platia za elektrickú energiu výrazne menej, ako je priemer v EÚ. Menej platia aj za plyn,“ uviedol hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz.
Spojené štáty americké zvažujú možnosť rozšíriť zákaz nosenia laptopov v príručnej batožine na všetky lety smerujúce do USA alebo z krajiny. Naznačil to v nedeľu minister pre vnútornú bezpečnosť John Kelly. Americká vláda ešte v marci zaviedla pre cestujúcich z ôsmich prevažne moslimských krajín zákaz nosiť na palubu lietadiel priamo smerujúcich do USA laptopy, tablety, DVD prehrávače, kamery a ďalšiu elektroniku. Opatrenie, ktoré malo byť reakciou na bližšie nešpecifikované teroristické hrozby, sa dotýka denne zhruba 50 letov z desiatich miest. Na otázku televízie Fox, či by zákaz rozšíril na všetky medzinárodné lety, Kelly zareagoval slovami „mohol by som“.
Polovica Čechov hodnotí rozdelenie Československa spred 25 rokov negatívne. Ukazujú to výsledky bleskového prieskumu spoločnosti Median pre Český rozhlas. V minulosti pritom jednoznačne prevažoval postoj, že rozdelenie krajiny bolo správne. Teraz vníma pozitívne rozpad Československa zhruba 44 percent ľudí, šesť percent sa k otázke nevedelo vyjadriť, informoval Radiožurnál Českého rozhlasu. Úlohu vtedajších premiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara pri delení krajiny vníma väčšina Čechov skôr negatívne. Pozitívne hodnotí úlohu Klausa a Mečiara pri delení Československa tretina ľudí, vyplýva z prieskumu. „Je dôležité doplniť dve veci. Za prvé, mladí Česi častejšie nemajú názor alebo ich táto, pre nich už historická udalosť, nezaujíma. Za druhé, fakt, že je ťažko rozdeliteľný sentiment verejnosti k udalosti i dvom do značnej miery kontroverzným osobám ako celku,“ uviedol Martin Buchtík zo spoločnosti Median.
Nemecko sa bude aj naďalej angažovať v posilňovaní transatlantickej spolupráce, uviedol hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej po tom, čo A. Merkelová vyhlásila, že Európa sa už na Spojené štáty nemôže úplne spoliehať. A.Merkelovej vyjadrenia prišli po tom, čo sa európskym predstaviteľom na summite štátov G7 nepodarilo dosiahnuť dohodu o klimatickej zmene s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. „Ako som v uplynulých dňoch zistila, časy, keď sme mohli jeden s druhým naplno rátať, sú už tak trochu preč,“ povedala po summite A. Merkelová. Kancelárkin hovorca Steffen Seibert povedal, že Merkelovej vyjadrenia nepotrebujú komentár, avšak ona sama je presvedčená o potrebe upevňovania transatlantických vzťahoch. Podľa S. Seiberta sú nemecko-americké vzťahy „pevným pilierom našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Nemecko bude aj naďalej pracovať na ich posilnení“.
Prehľad kľúčových udalostí z ekonomiky a biznisu TREND.24 vychádza každý deň o 17:30.
