Štátne zdravotnícke zariadenia dostali od ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca ultimátum. Od októbra musia zastaviť rast nového dlhu, o desať percent znížiť fixné náklady a stabilizovať variabilné. Majú to čierne na bielom ako ministerský pokyn formou prílohy k manažérskej zmluve.
„Dozrel čas, keď kritériom ich hodnotenia je aj ekonomika. Kto to nezvládne, má smolu,“ hovorí minister. Na druhej strane priznáva, že nečaká do konca roka dramatické zníženie nákladov.
Docieliť chce aspoň naštartovanie trendu. V jeho pokyne sa riaditelia dočítali, že „odôvodňovanie vzniku nových dlhov alebo záporného hospodárskeho výsledku z dôvodu nedostatočnej úhrady od poisťovne akceptovať nebudem“. Ak chceli zostať vo funkcii, museli pokyn podpísať.
Menšia sekera
Príklad si majú riaditelia fakultných a krajských nemocníc, ústavov a liečební brať od decentralizovaných nemocníc a zariadení transformovaných na neziskové organizácie.
- NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
- Začiatok nemusí mať prívlastky, hlavné, že je (Komentár)
Výška istiny ich dlhu dosiahla ku koncu júna 2003 kumulatívne 4,4 miliardy korún. Táto skupina zariadení znížila v prvom polroku 2003 dynamiku svojho zadlžovania v porovnaní s druhým polrokom minulého roka o viac ako polovicu - priemerný medzimesačný rast istiny dlhu skresala z 245 miliónov korún na 115 miliónov korún.
Naopak, istina rezortných zariadení rástla v tom istom období priemerne o 212 miliónov korún za mesiac. V porovnaní s vlaňajškom sa síce dynamika ich zadlžovania stabilizovala, ale v porovnaní s decentralizovanými a transformovanými zariadeniami je stále takmer dvakrát vyššia. Ku koncu júna dlhovali tieto zariadenia spolu 10,1 miliardy korún.
Od januára do júla tohto roka tvorili priemerne 76 percent. Výnimkami nie sú ani 90-percentné podiely mzdových nákladov. Zvyšok sú variabilné výdavky. „Pacientov potom liečia na dlh,“ upozorňuje minister zdravotníctva.
Jeho rezort mal pôvodne vyprodukovať tento rok dlh vo výške deväť miliárd korún. Vďaka zmenám v liekovej politike by sa však mal znížiť o 0,2 mld. Sk, nová definícia zdravotnej starostlivosti a poplatky pacientov usporia 2,3 mld. Sk.
Decentralizované a transformované neziskové nemocnice by oproti predpokladom mali ušetriť 1,3 mld. Sk, riaditelia štátnych zariadení v duchu pokynov do konca roka aspoň sto miliónov korún. S ďalšími sto miliónmi úspor z reštrukturalizácie zdravotníctva v Bratislave a v Košiciach tohtoročná sekera rezortu dosiahne päť miliárd korún.
Ministrove rady
R. Zajac riaditeľom odporúča znížiť náklady na zamestnancov, zvýšiť produktivitu práce. Žiada redukciu lôžok a presun ťažiska na jednodňovú a ambulantnú starostlivosť. Prezamestnanosť a nízka obsadenosť lôžok sú najväčším problémom v Bratislave.
Každý deň je tu voľných 1 500 postelí, minister odhaduje prezamestnanosť lekárov do 40 percent. Obsadenosť rezortných nemocníc v Bratislavskom kraji, z toho gro v Bratislave, dosiahla minulý rok 62 percent.
Je to menej ako v ostatných krajoch i ako celoslovenských 66 percent ku koncu minulého roka. Podľa rezortu zdravotníctva je optimálnych 80 percent. Takto vzniknuté ročné straty odhaduje na tri miliardy korún.
Zastaviť rast nového dlhu môžu nemocnice podľa R. Zajaca aj poskytovaním doplnkových služieb za odplatu, prenájmom alebo predajom zbytočného majetku, podnikaním či zvýšením nájomného.
Opatrenia na hodnotenie riaditeľov sú odstupňované do štyroch skupín. Najlepšie obíde ten riaditeľ, ktorý za minimálne tri mesiace po sebe dosiahne zisk vo výške aspoň desať percent z výnosov a začne splácať aj starý dlh. Môže dostať stotisíckorunovú odmenu.
Ak však do konca roka skončí každý mesiac so stratou väčšou ako desať percent z výnosov a s viac ako päťpercentným rastom dlhu, príde o osobný príplatok a zníži sa mu príplatok za riadenie. Opakovaný neúspech sa bude považovať za porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce.
Východ s nižšími nákladmi
Ekonomickému tlaku na riaditeľov predchádzalo odštartovanie reštrukturalizácie rezortných nemocníc v Košiciach a Bratislave. V hlavnom meste je ich motorom prezamestnanosť a nízke využitie postelí, na východe išlo najmä o centralizáciu zariadení.
Výsledkom je vznik špecializovaných pracovísk - Východoslovenského ústavu srdcovo-cievnych chorôb (VÚSCH) a Východoslovenského onkologického ústavu (VOÚ) i Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou. Všetky budú pôsobiť v priestoroch Fakultnej nemocnice L. Pasteura (FNLP) a Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNSP). Nadbytočným sa zatiaľ stalo 323 lôžok.
Založenie VÚSCH zdôvodňuje poradca ministra zdravotníctva pre transformáciu nemocníc v Košiciach Ján Gajdoš potrebou zlepšiť kardiologickú starostlivosť. Vďaka osamostatneniu ústavu dosahuje podľa J. Gajdoša vyššie výnosy ako náklady a dokáže vytvárať zdroje na reprodukčný fond.
VÚSCH s vlastnou právnou subjektivitou ľahšie rokuje so zdravotnými poisťovňami. Takmer rovnaké dôvody priviedli v júli k osamostatneniu i VOÚ.
K centralizácii detskej zdravotnej starostlivosti smeruje vytvorenie Detskej fakultnej nemocnice. Zároveň dochádza k reorganizácii oboch fakultných nemocníc.
Od prebiehajúcich zmien si J. Gajdoš sľubuje redukciu nákladov i zvyšovanie výnosov. Uvoľnia sa priestory Detskej nemocnice na Moyzesovej ulici, predajú sa. Výnosy pôjdu najmä do novovytvorených ústavov.
FNLP bude prebiehajúca reorganizácia stáť dokopy 25 mil. Sk. Zmeny prinesú FNLP podľa jej riaditeľa Jaroslava Šajtyho ročné úspory 12 mil. Sk. Snaha o splnenie pokynov ministra zdravotníctva povedie najmä k prepúšťaniu.
Niektorí pochopili
„Bez racionalizácie sa nedá, riaditelia ju doteraz robili nedostatočne,“ priznáva šéf Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici v Bratislave Vladimír Mazanec. Jeho nemocnica sa v rámci reštrukturalizácie zbavuje šiestich satelitov, ktoré sťahuje a prázdne budovy predáva. Očakáva príjem 2,2 mld. Sk. Okrem toho V. Mazanec plánuje prepúšťať, zlučovať oddelenia a znižovať počet lôžok. Ministerský tlak prijíma.
K racionalizácii pristúpili vo Fakultnej nemocnici v Martine už začiatkom roka. Inak by podľa jej riaditeľa Juraja Péča mali problémy splniť kritériá R. Zajaca. Tie chce dosiahnuť využitím mzdových rezerv tak, aby udržal platby od zdravotných poisťovní.
Riaditeľ Fakultnej nemocnice akad. L. Dérera v Bratislave Daniel Žitňan si zas urobil audit, zoštíhlil organizačnú štruktúru. Ekonomicky ozdravil stravovanie a práčovňu. Od októbra zredukoval lôžka o 20 percent. Ušetrí aj sťahovaním kliník z Krásnej Hôrky.
Naopak, búrlivá reakcia na opatrenia R. Zajaca prichádza od lekárov. Na racionalizačné opatrenia, ktoré sa dotknú platov i počtu zamestnancov, reagovalo napríklad osemdesiat percent doktorov Fakultnej nemocnice v Nitre písomnou výzvou, v ktorej odmietajú „presúvanie problémov zdravotníctva na lekárov“. Určitý čas minulý týždeň liečili iba akútne stavy.
Najviac Rooseveltova
Riaditeľovi Fakultnej nemocnice v Bratislave-Petržalke Jánovi Paškanovi chýbajú peniaze na odstupné, preto redukuje stavy pomaly. Napriek tomu, že v auguste vyplatil na mzdy 97 percent všetkých nákladov.
Výsledky prepúšťania očakáva až budúci rok, keďže pri reštrukturalizácii a sťahovaní kliník mu pribudli noví zamestnanci. Požaduje, tak ako všetci oslovení riaditelia, zreálnenie platieb zdravotných poisťovní.
Tak ako šéf najzadlženejšej nemocnice na Slovensku – banskobystrickej F. D. Roosevelta. Tá ku koncu júna naakumulovala dlhy za 1,23 miliardy korún. S penále to sú dve miliardy.
Na porovnanie, priemerné mesačné výnosy nemocnice od januára do septembra tohto roka dosiahli 92 mil. Sk. „Tlačia nás enormné fixné náklady, no nedostávame dostatočné prostriedky od zdravotných poisťovní,“ objasňuje riaditeľ nemocnice Michal Bucek.
Myslí si, že prepúšťanie spôsobí znižovanie výkonov, a teda aj nižšie platby poisťovní. „Ak by poisťovne platili optimálne, oplatilo by sa zvyšovať výkony,“ hovorí M. Bucek.
Rast zadlženosti zdravotníckych zariadení
( kumulatívne údaje, mld. Sk)
Pozn.:výška istiny
PRAMEŇ: Ministerstvo zdravotníctva SR
Neziskovky si chvália
Nemocnica v Banskej Štiavnici sa tento rok pretransformovala na mestskú neziskovú organizáciu. Ak by dlhodobo vykazovala stratu, mesto ju môže zrušiť. To prevzalo aj jej dovtedajšie dlhy.
Podľa jej riaditeľa Martina Mačaja je zatiaľ v účtovnom zisku, hoci občas krátkodobo dlhuje za energie. Jej vedenie hneď od začiatku znížilo mzdy, lekárom s najvyššími platmi až o sedemdesiat percent. Znižovali sa aj stavy.
Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom platy v máji opäť stúpli, nie však na pôvodnú výšku. Pohyblivá zložka miezd závisí od výsledkov konkrétneho oddelenia, tie fungujú ako samostatne hospodáriaca jednotka. Bez problémov si na seba zarobia chirurgia a gynekológia. Tá je zisková napriek tomu, že poisťovne mesačne preplatia len dve tretiny pacientok.
V nemocnici v Modre po transformácii na neziskovú organizáciu platy neznižovali. V septembri dokonca vykázali pri výnosoch 947-tisíc korún zisk 17-tisíc korún aj s odpismi. „Zbavili sme sa neefektívnych činností, ktoré sa nedali finančne utiahnuť.
Niektoré služby riešime cez dodávateľov. Rušili sme lôžka,“ hovorí riaditeľ Juraj Vivoda. Pochvaľuje si, že v neziskovej organizácii nemusia rešpektovať tabuľkové platy, efektívnejšie môžu narábať s majetkom. Tlak správnej rady na ozdravenie hospodárenia víta. „Začínať so zmenami až v čase transformácie je však neskoro,“ upozorňuje.
Kraje tlačia
Na Bratislavský samosprávny kraj (BSK) prešla od tohto roka jediná nemocnica v Malackách. Mesačne produkuje nemocnica dlh dva milióny korún, o polovicu menej ako vlani. Prepustila zamestnancov, využíva outsourcing služieb, prenajíma nevyužité priestory, prehodnotila dodávateľské zmluvy. BSK uvažuje aj o vstupe súkromného kapitálu alebo o dlhodobom prenájme nemocnice súkromnej firme.
„Alternatívou, ako možno vyriešiť tohtoročný dlh, za ktorý už nezodpovedá štát, je transformovanie na akciovku,“ hovorí finančný riaditeľ BSK Ivan Roštár. Ak parlament prijme novely zákonov o majetku obcí a vyšších územných celkov, od budúceho roka sa zruší účelové viazanie majetku v zdravotných zariadeniach.
Bude môcť byť napríklad nefinančným vkladom do obchodnej spoločnosti. Dnes ešte na to potrebuje samospráva súhlas rezortu zdravotníctva.
V Nitrianskom samosprávnom kraji dali pokyny podobné tým ministerským už v januári. Do konca roka majú nemocnice dosiahnuť vyrovnané hospodárenie a zastaviť zadlžovanie.
V Trnavskom samosprávnom kraji sa rast dlhu nezastavil. Manažmenty nemocníc však zastupiteľstvo kraja tlačí do opatrení. Rokuje s dvoma zahraničnými investormi o ich finančnom vstupe a know-how v riadení nemocníc. Nemocnice by mali byť akciovkami s uplatnením prvkov osobnej zainteresovanosti manažmentu.
Aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa nemocnice zadlžujú pomalšie ako vlani. Úrad kraja riaditeľov zaviazal, aby hľadali všetky rezervy a predložili reštrukturalizačné projekty. Zároveň žiada, aby sa na zaplatení dlhu, ktorý vznikol po prechode kompetencií v tomto roku, podieľal aj štát. Ministerstvo zdravotníctva to odmieta.
Krach možný
Nové pomery prinesie postupná transformácia nemocníc, ktoré sú dnes v zriaďovateľskej kompetencii štátu, na akciové spoločnosti. Už sa nebudú môcť vyhnúť, tak ako dnes, exekúciám. Za ich platobnú neschopnosť nebude ručiť štát. O tom, ktoré a kedy sa pretransformujú, rozhodne ministerstvo zdravotníctva. To bude ich zakladateľom.
Ich dlhy ku dňu transformácie prejdú na štát, nové bude znášať samy. Štát by si podľa R. Zajaca mal nechať minimálnu účasť, priestor dostanú mestá, samosprávne kraje, lekárske fakulty i súkromný kapitál. V. Mazanec súhlasí: „Vytvorí sa tlak na manažment, ten už bude hospodáriť na svojom. Aj s rizikom, že skrachuje.“ Príslušný zákon musí najprv schváliť vláda a parlament.
Foto – Miro Nôta
