V podnete píše, že P. Pavlis parlamentu roky nepriznával, že firme Port Service požičal 665-tisíc korún (22-tisíc eur). TREND.sk o tom informoval v stredu, politik túto pohľadávku neuvádza v žiadnom z ôsmich majetkových priznaní, ktoré medzičasom podal.

„Pohľadávku mal podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vykázať vo svojom majetkovom priznaní,“ vraví M. Beblavý, ktorý v minulosti viedol výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

P. Pavlis požičal peniaze firme Port Service v roku 2006 na zaplatenie súdneho poplatku. Podnik peniaze potreboval, aby sa mohol odvolať voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého štát nepochybil, keď firmu Port Service v roku 2002 vylúčil z privatizácie Slovenských plavieb a prístavov. Štát preto podľa súdu nemusel Port Service platiť žiadne odškodné.

„Krátkodobá pôžička od P. Pavlisa v dobe, keď pôsobil ako predseda predstavenstva, aj po, spoločnosť nemala prostriedky na úhradu záväzkov z obchodného styku, na súdne trovy,“ píše Port Service vo svojej účtovnej závierke za rok 2006.

Podnet na preverenie priznania P. Pavlisa

Pavlis: Pochybil účtovník

Minister P. Pavlis v stredu pred novinármi vyhlásil, že peniaze neboli jeho. „Keďže som mal ako jediný v tom čase prístupové práva na účet, kupujúci [spoločnosti Port Service] ma požiadali, aby som ich prostriedky previedol a zaplatil súdny poplatok, keďže chceli pokračovať v súdnom spore,“ tvrdí minister. Tým kupujúcim myslí spoločnosť Castelo Holdings z karibského ostrova Curaçao, ktorá Port Service ovládla v auguste 2006.

Jeho argumentácia nie je nespochybniteľná. Pokiaľ totiž 22-tisíc eur skutočne patrilo spoločnosti Castelo Holdings, mohla ich teoreticky sama bezhotovostne previesť na účet spoločnosti Port Service alebo mohla zaplatiť súdny poplatok napriamo. Vysvetlenie P. Pavlisa môže byť tiež v rozpore so zákonom o účtovníctve, podľa ktorého musí firma viesť účtovníctvo „tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii [firmy].“

Hovorkyňa P. Pavlisa Miriam Žiaková reagovala, že Port Service úver zaúčtoval správne ako „pôžičku z externého prostredia“ a preto sa v zverejnenej súvahe objavila v položke krátkodobé finančné výpomoci. Naproti tomu v riadku súvahy, kde by sa mala pôžička objaviť, keby peniaze P. Pavlis posielal ako nepriamy majiteľ Port Service, ktorým v tom čase bol, je nula.

„Text komentára (v poznámkach k účtovnej závierke) nekorešponduje so skutočnosťou vo výkaze. Chybu, žiaľ, urobil účtovník v komentári,“ tvrdí M. Žiaková o tej časti dokumentu, ktorá označuje ministra hospodárstva za veriteľa spoločnosti Port Service. Zdôraznila, že pre daňový úrad či parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií je rozhodujúci výkaz a nie komentár.

Otvorenie vyšetrovania závisí na Smere

Či hovorí P. Pavlis skutočne pravdu, by mohlo objasniť práve vyšetrovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. „Ak pohľadávka naozaj existovala, prípadne stále existuje, dopustil sa minister až osemnásobného porušenia ústavného zákona, čo by znamenalo sankciu až do výšky 24 mesačných platov,“ vraví M. Beblavý.

P. Pavlis ešte ako štátny tajomníkom zarábal v roku 2013 priemerne 1 879 eur mesačne, znamenalo by to, že sankcie by mohla dosiahnuť až 45-tisíc eur.

Teraz bude závisieť na poslancoch strany Smer-SD, či schvália preverovanie svojho straníckeho kolegu. Smer-SD má v parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií väčšinu, bez jeho zvolenia preto výbor nedokáže otvoriť vyšetrovanie. M. Beblavý dodal, že takéto vyšetrovanie by mohlo objasniť, aký je skutočný vzťah medzi ministrom a firmou Port Service a odkedy dokedy existoval.