Keď sa lesník, ochranár a bojovník proti korupcii Ján Mičovský stal novým ministrom pôdohospodárstva, bolo to zrejme pre väčšinu poľnohospodárov prekvapením. Niektorí očakávali, že sa stoličky ujme jeho stranícky kolega Martin Fecko, ktorý má skúsenosti z práce na pozemkovom úrade. Ten sa napokon stal prvým štátnym tajomníkom. To, že minister nie je odborník na agropotravinárstvo, ktoré tvorí väčšinu agendy rezortu, však nebolo ani v minulosti ničím výnimočným. J. Mičovský farmárov spočiatku presvedčil, že spolu s ním prídu na ministerstvo odborníci, ktorí posunú ich roky neriešené problémy.
Po niekoľkých mesiacoch však odborníci od ministra hromadne odchádzajú. Najprv to bol Samuel Vlčan, ktorý síce neprišiel z agrosektora, ale ako bankár vzbudzoval očakávania, že nastaví finančné toky podpory poľnohospodárom, potravinárom a lesníkom transparentne a efektívne. Rovnako na vlastnú žiadosť chce vo funkcii šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry skončiť Tibor Guniš, ktorý mohol zúročiť svoje skúsenosti z rakúskeho ekvivalentu našej agentúry.
Odchody poradcov
V posledných dňoch zasa plnia médiá správy o tom, ako sa rozpadá poradný zbor ministra. Konkrétne, že z 19-členného tímu už odišli takmer všetci odborníci na poľnohospodárstvo, ktorí sa mu venujú aj v praxi. Odchody začali odvolaním predsedu poradného zboru Martina Ondráša, ktorý mal stratiť dôveru J. Mičovského. „Pravda je taká, že radiť sa dá len niekomu, kto o radu stojí. Agrorezort potrebuje vedomostnú politiku, ale tá vo vedení rezortu jednoducho nie je vítaná. Byť čestný je základ, ale nestačí to,“ napísal k tomu na sociálnej sieti M. Ondráš, ktorý je pôdohospodárskym expertom Progresívneho Slovenska. Za všetko podľa ďalších odchádzajúcich poradcov hovorí fakt, že počas piatich mesiacov mali s ministrom iba jedno stretnutie. „Rešpektujem rozhodnutie mojich poradcov a ďakujem im za vykonanú prácu. Ich rozhodnutie vyplýva zo štatútu poradného zboru. Momentálne neplánujem doplniť svoj poradný zbor,“ reagoval na odchody J. Mičovský.
Minister narazil na kritiku nielen nekonaním, ale aj krokmi ktoré chcel, respektíve chce urobiť. To bol napríklad plánovaný, ale po odpore farmárov nezrealizovaný presun európskych peňazí z priamych platieb do projektovej podpory, zavedenie nového výpočtu nájmu z prenajatej štátnej pôdy retroaktívnymi dodatkami zmlúv, alebo návrh novely zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Ten je podľa kritikov protiústavný, nedopracovaný a zmätočný.
Kritika samospráv
S kritikou rezortu sa ako prvá, už krátko po vymenovaní vlády, ozvala najväčšia samosprávna organizácia – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Ministerstvo jej zástupcov neprizvalo k tvorbe programového vyhlásenia vlády. Programu vyčítali, že farmárov delí na malých a veľkých, ktorí boli doposiaľ podľa ministra zvýhodňovaní. Predseda komory Emil Macho hovorí, že napriek zlepšenej komunikácie s ministrom sa jeho pohľad doposiaľ nezmenil. „Minister má tú predstavu, že tu malí farmári budú živiť krajinu, ale to tak jednoducho nebude.“
Po komore s kritikou vedenia ministerstva prišli aj zeleninári a ovocinári. „Sektor špeciálnej výroby je dlhodobo legislatívne zle riešený a podfinancovaný a nemáme pocit, že by sa to zlepšovalo,“ objasňuje riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast. Aj on vyčíta ministerstvu nedostatočnú komunikáciu na odbornej úrovni. „My si potrebujeme stanoviť konkrétne ciele, musíme vedieť, kam sa chceme v poľnohospodárstve dostať. Čo a koľko toho chceme pestovať. Podľa toho potom spolu vytvárať koncepciu na ďalšie roky a z nej vyplývajúci strategický plán do roku 2027,“ argumentuje J. Šumichrast. Podľa neho však jej príprava nie je dostatočná.
Šéf mliekarne: Ak sa nezmení prístup štátu, hrozí, že farmári ukončia výrobu mlieka
Ministerstvo na kritiku nedostatočnej spolupráce pri príprave strategických dokumentov, na základe ktorých sa nastavuje aj finančná podpora z eurofondov, už reagovalo tým, že jednotliví aktéri sa budú môcť ku koncepciám a plánom vyjadriť na jeseň, keď budú vypracované. „Obávame sa, že sa stane to, čo pri minulých vládach. Vtedy nám to bolo predložené na stôl s tým, že buď budeme súhlasiť, alebo žiadna pomoc nebude,“ spomína šéf zeleninárov.
Do tábora nespokojných sa nedávno pridali pekári. „Dávali sme čas vedeniu ministerstva na zorientovanie sa v problematike, ale predsa len nám doposiaľ chýba väčšia aktivita na strane rezortu. Mali by sa čo najskôr vytvoriť pracovné skupiny, ktoré budú preberať konkrétne problémy a riešenia. Potravinári sú doposiaľ v agrorezorte na chvoste záujmu a pekári sú ešte aj na chvoste potravinárstva, takže vnímame toto trochu ako hendikep,“ uvádza Tatiana Lopúchová zo zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Dôkazom je podľa nej aktuálne vyhlásená 20-miliónová podporná výzva pre potravinárov na zmiernenie dopadov Covidu 19. „Pekári, spolu s pivovarníkmi a výrobcami nealko nápojov do nej neboli zahrnutí,“ dodáva. Aj pre každoročne sa zvyšujúce náklady na prácu, ktoré sú v tomto nízkoobrátkovom segmente s nízkymi maržami pre podnikateľov najvýznamnejšou položkou, vraj mnohí uvažujú o prepúšťaní a rušení prevádzok.
Čas sa kráti
„Pomaly máme koniec roka 2020 a čo bude budúci rok? Napríklad potrebujeme vedieť, či bude predĺžená dotačná schéma integrovanej produkcie, a v akej výške bude tá podpora, aby sme vedeli čo máme pestovať. Zatiaľ je to pre nás neznáma,“ sťažuje sa za zeleninárov J. Šumichrast.
To, že na ďalšie otáľanie, týkajúce sa aktívnejšej spolupráce s odborníkmi a samosprávami, už nemá vedenie ministerstva čas, si myslí aj predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta zo Sme rodina. „Máme päť mesiacov do februára, keď musí strategický plán schváliť vláda a parlament a poslať do Bruselu. To je veľmi neskoro na to, aby sa niečo chystalo tajne a až potom predstavilo verejnosti. V Česku ho majú na webe zverejnený už polroka,“ podotýka poslanec.
V súvislosti s prípravou podporných schém z európskych peňazí upozorňuje na jeden podstatný rozdiel oproti minulosti. Pokiaľ pri predchádzajúcom období sme od eurokomisie dostali kritériá, na základe ktorých sme vedeli, ktoré oblasti bude únia podporovať, dnes si priority a ciele musíme nastaviť sami. Preto musia byť nastavené realisticky, inak môžu naši poľnohospodári a potravinári prísť o veľa peňazí. „Tie nami nastavené ciele musíme splniť a až potom dostaneme peniaze. Dnes sa podpísať pod stratégiu, podľa ktorej ak nesplníme ciele, tak nedostaneme finančnú podporu, je obrovská zodpovednosť. Ďaleko väčšia ako mali predchodcovia ministra, Gabriela Matečná alebo Ľubomír Jahnátek,“ upozorňuje J. Karahuta. „Bez účasti odbornej verejnosti na príprave sa bojím, že nebudú nastavené reálne,“ dodáva.
Snahu ministra oceňujú
Nie u všetkých zainteresovaných prevažuje kritika ministerstva. V poradnom zbore ministra zostáva napríklad zástupca Mladých farmárov, s tým, že sa veci pomaly menia k lepšiemu. Čestné úmysly vedenia rezortu, ktoré preukázal aj štátny tajomník M. Fecko, keď ohlásil pokus o svoje podplatenie, oceňuje aj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. „Byť čestný je základná predispozícia na to, aby sa zmenili pomery v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve, najmä po zverejnení kauzy Dobytkár, ktorá negatívne vykresľuje procesy, kde končili zdroje určené pre slovenský agropotravinársky priemysel,“ uvádza šéf SAMO.
M. Krajčovič rozumie kritike ministerstva poľnohospodármi a potravinármi. "Poľnohospodári a potravinári nutne potrebujú podporu štátu, ktorá by vytvorila rovnakú štartovaciu čiaru s potravinármi a poľnohospodármi minimálne v rámci krajín V4. Táto podpora je dlhodobo najnižšia, čo odzrkadľuje aj prepadajúce sa saldo zahraničnoobchodnej bilancie v potravinách." Na druhej strane pripomína, že nové vedenie začalo takpovediac „na zelenej lúke“. „Rozumieme, že je potrebný čas na prípravu efektívnych schém podpory aj vzhľadom na informácie, že minulé vedenie ministerstva nepripravilo potrebné schémy na pomoc slovenským poľnohospodárom a potravinárom.“
Vynútená propagácia domácich potravín sa možno zruší
Zástupca SAMO dodáva, že vidieť pozitívnu zmenu v štýle komunikácie, transparentného dialógu a konania. „Dnes sa hľadajú riešenia, a nie vinníci. Od nástupu novej vlády sme mali s ministrom Mičovským viac stretnutí ako za celé funkčné obdobie predchádzajúcej ministerky, takže ten pozitívny komunikačný posun je badateľný.“ Od ministerstva však takisto očakáva razantnejšie napĺňanie programového vyhlásenia vlády v otázkach zosúladenia domácej potravinovej legislatívy s európskou a boja proti goldplatingu (prísnejším pravidlám, ako nám ukladajú európske smernice – pozn. TRENDU). „Rovnako sprostredkovanie dialógu naprieč celým sektorom vrátane obchodu, čo sa v minulosti nedialo,“ dopĺňa M. Krajčovič.
Palicu tak nad ministrom nezlomili ani obchodníci, ani poľnohospodári a potravinári. Aj preto SPPK iniciovala na koniec týždňa v Banskej Bystrici stretnutie, kde si má minister prvýkrát vymeniť názory naraz so zástupcami všetkých odvetví agropotravinárstva, najmä so zastúpením regiónov. „Dá sa povedať, že tam bude väčšina poľnohospodárov na Slovensku. Chceme riešiť aktuálnu situáciu v rezorte, chceme, aby pán minister poznal náš názor na ňu, a aby nám povedal ako ďalej v poľnohospodárstve,“ hovorí E. Macho. „Chceme, aby minister počúval hlas odbornej verejnosti. Aby sa prestalo iba rozprávať, ale začalo aj konať. Pozitívne je, že pozvanie prijal,“ uzatvára šéf komory.
