Dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu Ján Horecký sa z viacerých dôvodov rozhodol novelu školského zákona stiahnuť z 88. schôdze Národnej rady SR. Ako ďalej informoval na utorkovej tlačovej besede, chce získať viac času pre presadenie návrhu.
Nechce nič riskovať
„Chcem mať istotu, že sa nestane predmetom nejakých politických žabomyších vojen a nestane sa predmetom zápasu ,kto z koho‘, ktorý v predvolebnom období považujem za legitímny," uviedol Horecký a dodal, že spomínaná novela zákona je veľmi dôležitá a nemieni pri nej nič riskovať.
„Chcem pracovať tak dlho s ďalšími aktérmi v rámci všetkých politických demokratických reprezentácií, aby som mal istotu, že potrebný zákon pre deti, rodičov, školy v parlamente prejde tak, ako ho potrebujeme," argumentoval šéf rezortu školstva.
Horecký zároveň uviedol, že už rokoval o novele školského zákona aj s niektorými politickými predstaviteľmi, konkrétne s predsedom školského výboru Národnej rady SR Richardom Vašečkom (OĽaNO), s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (Demokrati) a taktiež s ďalšími poslancami.
„Zabezpečoval som si tak podporu v parlamente. Navštívil som aj predsedu NR SR Borisa Kollára (Sme rodina) a bol som na koaličnej rade. Vidím, že túto podporu nemôžem obmedziť iba na koaličných partnerov, keďže sme menšinová vláda. Priznám sa, že som nepredpokladal, že v prvom čítaní by zákon neprešiel," dodal minister školstva.
Zároveň uviedol, že exministra školstva a poslanca Branislava Gröhlinga (SaS) na stretnutie pozýval, avšak skončilo len pri dvoch telefonátoch. „Vecné nedostatky z jeho strany nevnímam ako zrozumiteľné, ale som pripravený s nim hľadať dohodu. Ustúpim všade tam, kde celkový súčet pozitívnych opatrení preváži prípadné nedokonalosti," tvrdí Horecký.
Kritika Gröhlinga
Bývalý minister školstva a poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling (SaS) opakovane novelu školského zákona kritizoval a poukazoval na možnosti zlepšenia, avšak minister školstva Ján Horecký s ním nerokoval.
Horecký podľa Gröhlinga pochopil, že zákon neprejde a namiesto toho, aby ho prišiel predložiť, tak si urobil v parlamente tlačovú besedu. Zákon podľa neho hovorí o segregovaní detí so špeciálnymi potrebami, o ich vyčleňovaní do špeciálnych škôl, o nevymožiteľnosti pomoci pre deti i degradácií špeciálnych pedagógov. Gröhling to uviedol na tlačovej besede.
Novelu školského zákona podľa Gröhlinga spolu s ním kritizovali viacerí odborníci a inštitúcie.
„Minister školstva absolútne rezignoval na školský zákon a neprišiel dnes do parlamentu," vraví Gröhling. Považuje to za hazard s prostriedkami pre školstvo i s plánom obnovy. Zdôraznil, že aj keby bol zákon prijatý, nesplnil by podmienky plánu obnovy. Je toho názoru, že novela školského zákona by mala byť stiahnutá z rokovania NR SR, prepracovaná a predložená na ďalšiu schôdzu.
O návrhu s nimi dosiaľ nik nerokoval, hoci minister dáva ponuku na rokovania. Podľa jeho predchodcu je to neskoro.
Gröhling nerozumie, na čo ministerstvo čakalo, keď prinášalo na túto schôdzu návrh zákona, keďže ministerstvo ešte za jeho vedenia predložilo návrh do medzirezortného pripomienkového konania a novému vedeniu stačilo zapracovať pripomienky a na jeseň ho predložiť ho do parlamentu.
Právny nárok na prijatie do materskej školy
Novela zákona o výchove a vzdelávaní, teda školského zákona, by mala zaviesť právny nárok na prijatie do materskej školy. Uľahčenie právneho nároku by malo byť sprístupnené najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Novela tiež mení definíciu špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby. Zaviesť a vymedziť by mala aj podporné opatrenia a ich prepojenie s novonastaveným systémom poradenstva a prevencie. Návrh má tiež za cieľ stransparentniť financovanie materských škôl obcami a modifikuje aj kvalifikačné predpoklady pedagógov v materských školách.
Novela školského zákona okrem toho upresňuje niektoré ustanovenia o hodnotení žiakov, a to v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe. Novelizácia by mala rozšíriť aj možnosti experimentálneho overovania. Novelizácia je naplnením viacerých cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR.