Analytik INESS Róbert Chovanculiak upozorňuje na to, že sa z minimálnej mzdy na Slovensku stal marketingový nástroj politikov. Podľa jeho slov rástla v rokoch 2014 až 2020 šialeným tempom. „Dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce,“ uvádza Chovanculiak na sociálnej sieti, aj v článku Denníka N.
Podľa analytika sa preto dalo očakávať, že tento vývoj bude mať negatívny dopad na chudobné okresy a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Štrnásťtisíc zamestnancov prišlo o prácu
Analytik zároveň na sociálnej sieti poukazuje na štúdiu, ktorú na začiatku tohto mesiaca publikoval Inštitút finančnej politiky ministerstva financií. Tá podľa neho dokazuje, že negatívne dôsledky minimálnej mzdy na Slovensku sú očividné.
„Tento inštitút pritom nemožno podozrievať z náklonnosti k pravicovej ekonómii. Napriek tomu podľa ich štúdie každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent v rokoch 2010 až 2018 znamenalo, že 14-tisíc zamestnancov prišlo o prácu,“ píše Chovanculiak.
Dodáva, že v rovnakom období vzrástla minimálna mzda celkovo o 56 percent. „Ak si aj polovica z týchto desaťtisícov prepustených ľudí našla do roka prácu, je to stále sociálna katastrofa,“ vyjadril sa.
Nemajú vankúše plné peňazí
Chovanculiak tiež upozorňuje, že aj samotný IFP uvádza, že väčšinu ľudí prepúšťali najmä v chudobných regiónoch. Prepúšťanie pocítili hlavne mladí ľudia po škole a starší ľudia pred dôchodkom.
Analytik objasňuje, že problémom je nízka produktivita malých a stredných zamestnávateľov v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch.
„Sú to zamestnávatelia, ktorých je veľa. Zamestnávajú veľa ľudí, ale zároveň tvoria len malú časť pridanej hodnoty. Títo zamestnávatelia jednoducho nemajú vankúše plné peňazí, ktorými dokážu tlmiť marketingové potreby politikov,“ píše Chovanculiak pre Denník N.
