Minimálne dôchodky na Slovensku sa „zmrazia“. Novela zákona prináša i ďalšie novinky

Od budúceho roka sa na Slovensku zruší oslobodenie 13. a 14. platov od sociálnych odvodov. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce, ktorú vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR 86 hlasmi zo 133 prítomných poslancov. Okrem toho sa ,,zmrazí" aj minimálny dôchodok. Ministerstvo zmeny pri 13. a 14. plate zdôvodňuje potrebou konsolidácie verejných financií. ,,Vyplácanie 13. a 14. platu oslobodeného od sociálnych odvodov podľa súčasného právneho stavu zakladá v aktuálnom období ekonomickej recesie signifikantný výpadok príjmov v rozpočet verejnej správy," priblížil rezort práce v predkladacej správe k novele zákona. Ministerstvo preto navrhuje ukončenie uplatňovania osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021. Toto zvýhodnenie pritom zaviedla ešte bývalá vláda a zmenu iniciovala vtedajšia koaličná strana SNS.

Štrnáste platy majú byť oslobodené od sociálnych odvodov poslednýkrát v decembri tohto roka. Ministerstvo predpokladá, že prijatie zmeny bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Naopak, zrušenie výnimky pre nezapočítavanie 13. a 14. platu do vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na sociálne poistenie, prináša negatívny vplyv na zamestnávateľov, ktorí by pre svojich zamestnancov využili inštitút vyplatenia 13. a 14. platu so zvýhodnením na strane sociálneho poistenia.

Novela zákona prináša i ďalšie novinky v prípade minimálnych dôchodkov. Vlani boli prijaté zmeny, ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. ,,Uvedené zmeny určovania sumy minimálneho dôchodku a zmeny v podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení, ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku," tvrdí ministerstvo práce. Naviazanie súm minimálneho dôchodku na 33 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve znamenalo podľa ministerstva práce v tomto roku razantné zvýšenie súm minimálneho dôchodku, čím bol výrazným spôsobom prekročený účel minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze. ,,Ponechaním súčasného právneho stavu by sa uvedený problém každoročne prehlboval a dochádzalo by k ešte výraznejšiemu potieraniu zásluhovosti v dôchodkovom systéme, predovšetkým v kontexte zvyšovania systémových dôchodkových dávok," tvrdí rezort práce.

Vláda sa tiež vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zaviesť spravodlivosť a upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zvážiť spravodlivú valorizáciu minimálnych dôchodkov. Rezort preto navrhuje ,,zmrazenie" nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude 334,3 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021. ,,K opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku je dôvodné pristúpiť až po tom, keď suma predstavujúca 136 percent sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,3 eura," priblížilo ministerstvo práce.

Zároveň sa umožní Sociálnej poisťovni elektronicky sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné, pretože zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného (DPN) z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti, a to bez súhlasu dotknutej osoby. V praxi totiž nastávajú situácie, že zamestnanec oznámi zamestnávateľovi nesprávny dátum. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu z výborov, ktorý plénum rovnako schválilo.

V súvislosti s pretrvávajúcou krízovou situáciou sa má súčasne na účely posúdenia nároku na nemocenské a dôchodkové dávky podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť sa z dôvodu krízovej situácie odložila, považovať za splnenú, ak poistenec zaplatí poistné najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia. Cieľom je zabezpečenie možnosti čerpania nemocenských a dôchodkových dávok. Zamestnanec uznaný počas krízovej situácie za DPN, ktorý v tomto období vykonáva prácu z domácnosti alebo čerpá dovolenku, je zároveň povinný platiť poistné na sociálne poistenie, rovnako aj jeho zamestnávateľ.