Britská modelka Kate Moss raz zavtipkovala, že „nič nechutí tak dobre ako diétne nápoje“. Milovníci bezcukrovej verzie koly však ostali v pomykove po oznámení Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), pobočky Svetovej zdravotníckej organizácie. Tá 14. júla označila umelé sladidlo používané v diétnej kole aspartám za „možno karcinogénne“. Aspartám je vo viac ako piatich tisícoch výrobkov vrátane kvapiek proti kašľu a zubnej pasty. Treba sa teda obávať?, zamýšľa sa The Economist.
Agentúra zaradila sladidlo do tretej zo štyroch úrovní nebezpečnosti. Za rozhodne karcinogénne, čo je najvyšší stupeň, sa považujú tabak a slnečné svetlo; druhý menej závažný stupeň sa vzťahuje na „pravdepodobné“ riziká rakoviny. Medzi produkty tretej úrovne, ktoré sú „možnými“ karcinogénmi, sa radí aspartám či rastliny z čeľade asfodelovitých, ako je napríklad aloa pravá (Aloe vera).
Hoci správa IARC označila aspartám za možné nebezpečenstvo, neznamená to, že predstavuje riziko, ak sa konzumuje v množstvách, ktoré sa bežne vyskytujú v každodennom živote. „IARC hodnotí, či by [látka] bola schopná predstavovať riziko za akýchkoľvek okolností. Je ale skutočne nepravdepodobné, že by (v tomto prípade) nastali okolnosti, ktoré by mohli byť zdraviu škodlivé,“ uviedol vo vyhlásení profesor Kevin McConway z Open University.
Ani agentúra, ktorá hodnotí skutočné riziko potravinárskych prídavných látok nenašla „žiadny presvedčivý dôkaz, že aspartám by mal po požití nepriaznivé účinky“. Svoje vyhlásenie vydala krátko po správe IARC. Jej usmernenia naznačujú, že je bezpečné konzumovať 40 miligramov aspartámu na každý kilogram telesnej hmotnosti. To znamená, že osoba s hmotnosťou 60 kg by musela vypiť viac ako 12 plechoviek diétnej koly denne, aby príjem aspartámu mohol predstavovať riziko.
Niektoré spoločnosti v posledných rokoch nahradili aspartám inými umelými sladidlami. PepsiCo ho odstránila zo svojich nízkokalorických šumivých nápojov v USA už v roku 2015. Potom ho znova zaviedla a následne odstránila v roku 2020. Nie všetky sladidlá sú však rovnaké: spoločnosti musia brať do úvahy cenu, jednoduchosť ich spracovania, ako aj chuť. Keď Coca Cola v roku 1985 zmenila receptúru svojho pôvodného nápoja, dostala viac ako 40-tisíc telefonátov a listov so sťažnosťami konzumentov.
Mnoho značiek sa zrejme bude naďalej spoliehať na aspartám, pripomína The Economist a konštatuje, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by to malo spotrebiteľov znepokojovať.