V roku 2022 skončila v odpadkoch viac ako miliarda ton potravín. Väčšinu z nich vyhodili domácnosti. Uviedla to tento týždeň OSN, ktorá označila takéto plytvanie za „globálnu tragédiu“.
Morálne environmentálne zlyhanie
OSN v správe o indexe potravinového odpadu uvádza, že domácnosti a podniky zlikvidovali potraviny v hodnote vyše jedného bilióna dolárov v čase, keď takmer 800 miliónov ľudí hladovalo.
Takéto plytvanie nebolo len morálnym, ale aj „environmentálnym zlyhaním“. Pri výrobe potravín dochádza k produkcii skleníkových plynov a vyžaduje si premenu obrovských plôch zeme na pestovanie plodín, ktoré sa nikdy nezjedia.
Správa, ktorú OSN vypracovala spolu s neziskovou organizáciou WRAP, je len druhou o globálnom plytvaní potravinami.
Podľa Richarda Swannella z organizácie WRAP by z potravinového odpadu bolo možné poskytnúť aspoň jedno jedlo denne všetkým, ktorí trpia hladom.
Kto najviac plytvá potravinami?
Firmy, ako sú reštaurácie, jedálne a hotely, boli zodpovedné za 28 percent všetkého vyhodeného jedla v roku 2022, zatiaľ čo v prípade maloobchodu tento odpad dosiahol 12 percent. Najväčšími vinníkmi boli domácnosti, ktoré predstavovali 60 percent alebo zhruba 631 miliónov ton potravinového odpadu.
Ľudia jednoducho kupovali viac jedla, ako spotrebovali, nesprávne odhadli veľkosť porcií a nedojedajú zvyšky. Ďalším problémom sú dátumy spotreby, keď v koši končia aj dobré produkty, domnieva sa Swannell.
Napriek všeobecnému názoru však plytvanie potravinami nie je len problémom bohatých krajín, ale možno ho pozorovať na celom svete. V rozvojových krajinách dochádza napríklad k ich znehodnoteniu nevhodnými podmienkami pri skladovaní.
Pre firmy je často rýchlejšie, jednoduchšie a aj lacnejšie vyhodiť nepoužitú produkciu na skládku, pretože poplatok za odpad je buď nulový, alebo veľmi nízky.
Plytvanie potravinami má pritom „devastujúci vplyv“ na ľudí a planétu. Premena prírodných ekosystémov na poľnohospodársku pôdu je hlavnou príčinou straty biotopov a samotný potravinový odpad zaberá takmer 30 percent pôdy vo svete. Prispieva tiež ku klimatickým zmenám, pričom vytvára až desať percent ročných emisií skleníkových plynov.
Ďalšie dôležité správy
